Rožňavskom okrese. V posledných rokoch sa však kvalita vody v studniach zhoršila natoľko, že ju hygienik zakázal využívať na pitie i varenie. Obyvatelia obce preto požiadali starostku Alžbetu Kožárovú, aby im podľa zákona o obecnom zriadení vodu zaobstarala. Za to, že dostanú pitnú vodu, však budú musieť obyvatelia zaplatiť niekoľkonásobne vyššiu sumu, než bežný spotrebiteľ. "O vybudovanie vodovodu žiadame už roky, no začal sa stavať len nedávno. Kým však v dedine bude voda, dovtedy nebudeme mať žiaden iný náhradný zdroj, z ktorého by sme mohli čerpať pitnú vodu. Zákon starostke ukladá povinnosť zabezpečiť vodu, no to ona odmietla," povedal obyvateľ obce Róbert Halasz. V auguste tohto roka preto podal na Generálnu prokuratúru podnet na preskúmanie porušenia zákona vo veci zabezpečenia vody starostkou obce. Na základe rozhodnutia prokurátora musí starostka obce zabezpečiť prístup k pitnej vode a rozhodla sa tak urobiť prostredníctvom vodárenských cisterien.
"Ľudia si vodu žiadali, tak im ju podľa zákona zabezpečím. Obec však na to nemá financie, preto si dovezenú vodu budú musieť zaplatiť sami. Jedna cisterna bude stáť od troch do tri a pol tisíc korún. Viac k tomu nemám čo povedať," uviedla starostka obce A. Kožárová. Podľa informácií z vodárenskej spoločnosti, ktorá dodávky vody do obci na objednávku zabezpečuje, stojí prenajatie jedného cisternového auta 700 korún na hodinu. V cisterne sa nachádza približne 7 kubíkov vody, ktoré stoja 189 korún. Po zarátaní 700 korunovej sadzby za prenajatie cisterny na jednu hodinu by Bohúňovčania za dovezenú cisternu vody, zaplatili sumu 889 korún, čiže o sto korún viac než ostatní spotrebitelia. Ako nás však informovali vo vodárenskej spoločnosti, všetko je vecou rokovania. "Ak nás obec osloví, cena a ostatné náležitostí budú predmetom rokovania. Samozrejme, vodárne nevedia zabezpečiť meranie, koľko vody si ktorý občan z cisterny odnesie. To je už vecou obce," povedal riaditeľ Východoslovenských vodárni a kanalizácií, prevádzka Revúca Stanislav Prcúch. Odkiaľ teda čerpala informácie starostka obce, ktorá hovorila o 3 000 až 3 500 korunách za cisternu nevedno a nepodaril sa nám zistiť ani to, akým spôsobom chce občanom vodu rozučtovávať.
Riešenie veci by bolo vo vykopaní studne, ktorá by bola zdrojom pitnej vody pre celu obec. "Povinnosťou starostu je zabezpečiť pitný zdroj v obci. Spôsob, akým to urobí, však už zostáva na ňom i na okolnostiach, ktoré to sprevádzajú. Ak obec nemá dlhé roky vodovod a ani financie na jeho výstavbu a voda v studniach je znečistená, je tu iná možnosť. Vykopať studňu, ktorá by však nezachytávala povrchové vody a nečistoty a bola v hĺbke minimálne 100 metrov pod povrchom. Tam sa nečistoty nedostanú," uviedla vedúca odboru životného prostredia a zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR Katarína Halzlová. Ako na záver dodala, "myslím si, že náklady na výkop a údržbu studne sú omnoho nižšie než vybudovať vodovod. Na druhej strane tiež nie je jednoduché chodievať donekonečna pre vodu do domácnosti s vedrami. Žiaľ zatiaľ občania nemajú inú možnosť než platiť za dovezenú vodu mnohonásobne viac než iný. Východ Slovenska bude asi za vodu vždy platiť viac než iní," dodala K. Halzlová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
