Lucia GALLÍKOVÁ
Sú veci, o ktorých nevieme, pretože pred nimi vedome zatvárame oči. Oveľa väčšie je však zlo, o ktorom ani netušíme, že existuje. Bežný občan niektorej z európskych krajín sa pravdepodobne považuje za vzdelaného a informovaného človeka. Máme k dispozícii množstvo komunikačných prostriedkov a médií a z toho všetkého v nás vzniká presvedčenie, že vieme, čo sa vo svete deje (a úprimne povedané, myslíme si, že si za to všetky tie rozvojové a vojnovými konfliktmi zmietané krajiny môžu sami). Najhoršia choroba ľudstva je nevedomosť a nevedomosť spôsobuje nedostatok informácií. (A všetci tí, ktorí rozhodujú o tom, ktoré informácie sa k bežným ľuďom dostanú, to dobre vedia.)
V Sartrovej hre Muchy hovorí boh Jupiter o "bolestnom tajomstve bohov a kráľov, že ľudia sú slobodní". "Sú slobodní...Ty to vieš", hovorí kráľovi Aigisthovi "...a oni to nevedia". Myslíme si, že sme slobodní, pretože žijeme v demokratických krajinách, pretože máme prístup k informáciám... Myslíme si, že máme právo vedieť, čo sa deje, doma aj vo svete. Áno máme, teoreticky... Pravda je taká, že neexistuje médium, ktoré by bolo schopné prinášať objektívne informácie, pretože ani tí, ktorí sa považujú za "nezávislé" médiá, nevisia vo vzduchoprázdne a zákonite sú od niekoho závislí. Od niekoho, kto má možnosť nejakým spôsobom zasiahnuť do toho, čo sa ponúkne konečnému "spotrebiteľovi" t. j. tomu bežnému ľudu. Počnúc bohatými majiteľmi súkromných televízií, cez vlády jednotlivých krajín až po národné a nadnárodné organizácie rozmanitého druhu a pôvodu, všetci sa podieľajú na tom takzvanom "demokratickom prístupe k informáciám".
Ak vám každý večer niektorý z televíznych kanálov sprostredkuje správy o aktuálnom dianí vo svete, veríte mu, pretože žiadne iné nemáte. A najhoršie na tom celom je, že sa cítite byť informovaní, aj keď sa nedozviete nič podstatné, nič, čo by zaváňalo aspoň snahou o objektívnosť. Potom sa vám môže stať, že sa ocitnete napríklad na medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov zameraných na dodržiavanie ľudských práv a zrazu si pripadáte ako malé dieťa, ktoré celý život verilo, že darčeky pod stromček nosí nejaká nadpozemská bytosť. Ak aj pravidelne čítate noviny a sledujete televízne spravodajstvo, môžete si akurát povedať "viem, že nič neviem". Stačí, aby ste vzhliadli zopár filmov investigatívnych dokumentaristov, ktorí neváhali vycestovať do konfliktných oblastí a na vlastnú päsť sa pokúsili získať informácie od ľudí, ktorí to peklo, o ktorom nás v pár sekundových šotoch informujú naše televízie, prežili na vlastnej koži. Až potom vám dôjde, že sú na svete veci, o ktorých ani nevieme, že nevieme... (Viac nájdete na www.jedensvet.sk).
Autor: Keď nevieme, že nevieme...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
