druhej v štádiu pokusu, ďalej z nedovoleného ozbrojovania a dvojnásobného porušovania domovej slobody. Pre výkon trestu ho zaradil do tretej - najprísnejšej - nápravnovýchovnej skupiny.

Uvedených trestných činov sa obžalovaný dopustil 26. októbra lanského roka. A to tak, že v obci Drnava, okres Rožňava, okolo 19.30 hod. usmrtil 60-ročnú Elenu K. Stalo sa to v rodinnom dome dôchodkyne, ktorý obývala spolu s manželom. Streľbe na živý terč predchádzalo rozbitie skla na vchodových dverách. Potom obžalovaný vystrelil na Elenu K. z podomácky vyrobenej jednoranovej pištole. Z bezprostrednej blízkosti ju zasiahol jednou ranou do ľavej časti hrudníka a smrteľne zranil. Následne sa pokúsil usmrtiť jej manžela. Na Tibora K. vystrelil cez sklenenú výplň okien najmenej dvakrát, a vzápätí vnikol do domu. Opäť nabil zbraň a vybral sa hľadať domáceho… Neusmrtil ho len vďaka tomu, že ho nenašiel.

Pred touto tragickou udalosťou obžalovaný napísal list na rozlúčku. Uviedol v ňom, že už má dosť všetkého trápenia, že chce so všetkým skončiť. Majetok odkázal synovi a potom, v priebehu šiestich minút, 4-krát telefonoval na operačné stredisko OR PZ v Rožňave. Pri poslednom telefonáte sa predstavil a uviedol:

"Mám pri sebe zabíjačkovú pištoľ a idem ku Karolovi B. Mám pri sebe kvér, budem strieľať, mám pri sebe nôž, budem rezať za šorom."

O čosi neskôr navštívil miestne pohostinstvo. Objednal si pol deci rumu a kofolu... Pri odchode sa rozlúčil s krčmárom a návštevníkmi. Povedal im, že sa dlho neuvidia. Potom sa vybral na návštevu ku Karolovi B., ktorý mu dlhoval peniaze… Vykopol vchodové dvere, vošiel do kuchyne, ale keď zistil, že nie je doma, po chvíli čakania odišiel k Tiborovi K.

"Neviem si vysvetliť, načo som šiel do domu Ilonky K. Z toho dňa si pamätám len to, že som bol v Rožňave na burze práce. Žiadnu som nenašiel, ale stretol som tam známych. Vypil som asi 10 12 poldeci rumu s kofolou… Počul som nejaké výstrely, ale nepamätám sa, kto strieľal. Viem, že som videl Ilonku, ako leží na zemi. Kľakol som si k nej, položil som zbraň na zem a snažil som sa poskytnúť jej prvú pomoc…," vypovedal Ivan K. Z dokaovania vyplynulo, že v kritickom čase mal v krvi cca 3 promile alkoholu. Dodal, že keď videl, že sám nič nezmôže, volal 158-mičku, aby poslali záchranku.

Na svoju obranu tiež uviedol, že s Tiborom K. boli dlhé roky dobrí kamaráti. Ich vzťahy sa naštrbili až po tom, čo ho Tibor udal za krádež parožia… Dostal podmienku a mal problém nájsť si zamestnanie. Tvrdil však, že napriek tomu vychádzal s Tiborom K. dobre a nemal žiadny motív usilovať o jeho usmrtenie. Ten to už na súde potrvrdiť nemohol. V marci podľahol onkologickému ochoreniu. V prípravnom konaní však uviedol:

"Od času, čo bol Ivan odsúdený, sa mi vždy, keď mal vypité, vyhrážal. V ten večer som ležal na gauči v obývačke a pozeral televízor. Počul som klopanie na okno a hlas Ivana, ktorý kričal po mene na manželku, aby mu otvorila. Ilonka išla do predsiene, potom som počul výstrel. Vstal som a v chodbe som našiel manželku, ktorá si držala ľavú ruku pri srdci. Mala tam veľký krvavý fľak a povedala: ´ Ivan ma zastrelil! ´ Potom spadla na zem…"

Tibora K. ďalej uviedol, že v rozrušení si nevedel spomenúť, aké telefónne číslo má záchranka. Nevedel čo robiť, stál nad manželkou, keď sa zvonku ozvali dva výstrely. Zľakol sa. Vedel, že Ivan má zabíjačkovú pištoľ, ktorá vie rýchlo ´prebíjať ´, preto vyšiel hore na poschodie a ukryl sa v kúpeľni. Počul, ako ho Ivan hľadá, aj ako po maďarsky povedal:

"Ten špinavec už niekam zmizol. Nevadí, o 10 rokov ťa aj tak nájdem!" Otvoril okienko a volal o pomoc... Kúpeľnu opustil, až keď začul z prízemia ženské hlasy…

Okrem tohto svedka, senát vypočul aj susedky Tibora K., ktoré vyburcovali výstrely, ale aj policajtov a zdravotníkov, ktorí sa dostavili na miesto činu. Senát mal k dispozícii aj videonahrávku z rekonštrukcie prípadu, z ktorej vyplynulo, že Tibor K. opisoval priebeh tragického skutku tak isto, ako vypovedal pred vyšetrovateľom.

Po svedkoch prišli na rad znalci zo súdneho lekárstva. Z ich záverov vyplynulo, že bezprostrednou príčinou smrti Eleny K. bol šok z krvácania v dôsledku strelného poranenia srdca, ľavých pľúc, bránice a žalúdka, s následným masívnym zakrvácaním. Zranenia boli spôsobené výstrelom z bezprostrednej blízkosti, pričom Elena K. stála v predsieni a po postrelení ešte bola schopná prejsť pár krokov. Jej smrti sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej odbornej lekárskej pomoci.

Expert na balistiku uviedol, že zbraň, z ktorej mal obžalovaný strieľať, bola jednovýstrelová pištoľ kalibru 5,4 mm, do ktorej bol použitý malokalibrový náboj zn. Remington Viper. Znalec vylúčil obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že mohlo dôjsť k náhodným výstrelom…

Duševný stav obžalovaného vyšetrili znalci z odvetvia psychiatrie a psychológie. Tí zistili, že Ivan K. v kritickom čase nebol duševne chorý. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zmenšené len pod vplyvom alkoholu a požitého Nitrozepanu, ktorý mohol zosilniť účinky alkoholu. Obžalovaný sa pred spáchaním uvedených skutkov liečil z depresie, ktorá súvisela s jeho neschopnosťou vyrovnať sa s tým, že bol nezamestnaný a tiež s ďalšími životnými prehrami. Pod vplyvom alkoholu mal negatívne myšlienky a tendenciu provokovať agresiu namierenú proti sebe, alebo iným osobám.

"Je mi ľúto, čo sa stalo. Nemal som dôvod ublížiť Ilonke… Prosím súd, aby zvážil všetky okolnosti a spravodlivo rozhodol," uviedol na záver obžalovaný.

Na základe vykonaného dokazovania, senát dospel k záveru, že Ivan K. je vinný v zmysle obžaloby, teda, že konal s úmyslom zavraždiť dvoch ľudí. S prihliadnutím na stupeň nebezpečnosti jeho konania, súd mu uložil hore uvedený nepodmienečný trest.

Verdikt nie je právoplatný, obžalovaný sa proti nemu odvolal...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer