osemnástich rokov takmer vôbec nerozprával. Zlom nastal po tom, čo jeho nohy prekročili prah DSS.
Osemnásť rokov však bola jeho jediným spoločníkom mama a ostával na úrovni dvojročného dieťaťa. Zamestnanci DSS si istý čas mysleli, že je chlapec nemý.
"Ľuboš prišiel do domova spolu so svojou 59-ročnou matkou, ktorá má tiež istú mentálnu diagnózu. Matka vzhľadom na svoj duševný stav nevedela rozvíjať Lubošove danosti a tak do osemnástich rokov takmer vôbec nerozprával," vysvetľuje vedúci výchovy Miroslav Mandelík.
Keďže Ľubošova mama nebola nikdy zbavená svojprávnosti, nemohol byť bez jej súhlasu, do svojich osemnástin, umiestnený v žiadnom domove. "Nechcela som ho dať od seba preč. Ale potom, keď mu minulo osemnásť, rozhodli lekári. Tak som šla s ním," hovorí žena, ktorej diagnóza umožňuje umiestnenie v domove tiež.
Pobyt tam si však veľmi pochvaľuje. "Je nám tu dobre, máme peknú izbu, sestry sú na nás veľmi milé. Strava je päťkrát denne. Mám tu kamarátky. Tu už dožijem starobu," hovorí z úsmevom Mária. Vplyvom výchovy v DSS sa bude môcť Ľuboš v budúcnosti, keď už vedľa neho mama nebude, o seba postarať sám. Aspoň v tom zmysle, že si umyje zuby, rozlíši vhodné oblečenie na zimu, či leto a podobne.
"Ľubošova naviazanosť na mamu je však väčšia, než nám je milé. Len nedávno začal chodiť von, získava tak nové podnety, stretáva sa s inými ľuďmi. V podmienkach nášho ústavu bude vedieť po čase viesť samostatný život," povedal M. Mandelík.
"Ukáž, ako píšeš svoje meno," pobáda syna Mária. Ľuboš bez váhania berie pero a tlačeným písmom píše svoje priezvisko. Chlapec, ktorý pred časom komunikoval len ako dvojročné dieťa, dnes odpovedá na otázky a absolvuje canisterapiu, teda liečbu so psom. "Keď prvýkrát prišiel do skupiny šiestich ľudí, pre ktorých je pes prostredníkom na spoločnú komunikáciu, nezdržal sa dlho. Dnes už vydrží bez mamy dlhšie," chváli svojho zverenca M. Mandelík.
DSS v Rožňave a jeho prostredie sa dá bez výhrad označiť ako vysoko nadštandardné. Izby klientov sú vybavené moderným nábytkom, po chodbách sú rozmiestnené pohodlné kreslá a sedačky, hneď vedľa televízorov. Zo stereosúprav znie príjemná hudba, klienti sa bavia na chodbách, v izbách, alebo vykonávajú nejakú činnosť v dielňach. Príjemnú atmosféru dopĺňa aj výzdoba z ukážkami prác obyvateľov domova. Košíky, výšivky, sviečky, keramika, to všetko sú veci, o ktorých človek zapochybuje, že ich vyrobili ruky klientov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
