Stalo sa už niekoľkoročnou tradíciou, že mesiac október sa v našej spoločnosti stal mesiacom úcty k starším. Formu jej prejavu si volia jednotlivci
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
či rôzne organizácie podľa ich vlastného rozhodnutia a možností. Táto udalosť sa stala väčšinou záležitosťou obecných úradov. O tom, že to však nemusí byť každý rok až v mesiaci október, svedčí príklad z našej obce. Obecný úrad v Rožňavskom Bystrom túto akciu neorganizoval za ostatné tri roky. Veď aj načo, každý rok sa v našej spoločnosti nekonajú mimoriadne udalosti... Tento rok je však významný tým, že sa konajú voľby do samosprávnych krajov.
A tak sa stalo, že občania obce nad 60 rokov obdržali pekné pozvánky obecného úradu na posedenie pri príležitosti mesiaca úcty k starším na 18. novembra 2005 o 15. hodine do sály kultúrneho domu. Nebol by objektívny ten účastník tohto stretnutia, ktorý by nevyslovil slová uznania za predvedený kultúrny program, pripravený deťmi MŠ, žiakmi ZŠ a hlavne folklórnej skupiny pôsobiacej v obci. Podobne aj na bohaté jedlo, zákusok ako aj následné občerstvenie. Škoda len, že sa akcie zúčastnil pomerne malý počet občanov uvedeného veku.
Akcia mala však jeden pre prítomných viac ako prekvapujúci bod programu. Starosta pred odchodom na míting Smer-SD, kde je podpredsedom regionálnej organizácie, vyzval prítomných, aby prišli k volebným urnám a volili kandidáta jeho strany a menovca Ing. Jána Babiča. Za zmienku v tejto súvislosti stojí iste skutočnosť, že rodákom našej obce je aj ďalší kandidát do samosprávneho kraja, avšak za inú politickú stranu, o ktorom sa však pán starosta nemal záujem ani len zmieniť. Vystihuje to aj jeho výrok o tom, že mu je bližšia košeľa ako kabát. Potom pán starosta po výzve k účasti na voľbách opustil prítomných pre neho dôležitejšiu akciu. Nuž, nemyslím si, že si týmto konaním uctil tých, ktorým bola táto oneskorená ale dobre načasovaná akcia ako kampaň pre jednu z politických strán v regióne určená. Kedy si pripomenieme mesiac úcty k starším na budúci rok, záleží podľa tejto skúsenosti od toho, kedy sa budú konať parlamentné a komunálne voľby. Chceme veriť, že to nebude apríl!
Ondrej Tomko, Rožňavské Bystré, účastník stretnutia
Milí moji,
Rozpoviem vám skutočnú rozprávku, ktorú prednedávnom napísal sám život. Bola som na návšteve u dobrej priateľky z neďalekej obce. Bolo to deň pred Katarínou. Ráno som si vypočula z úst moderátorky Lucie T., že už pred hodinou začalo predvolebné moratórium pred voľbami do samosprávnych krajov. A tak sme si aj trochu zapolitizovali a zatipovali, kto vyhrá vo voľbách, kto by bol najlepším županom pre náš rodný Gemer. K téme sme sa vrátili aj po chutnom vegetariánskom obede. V tom našu pozornosť vzbudil mladík odetý celý v čiernom s ruksakom na chrbte. Spozorneli sme. Čo tu ten chlapík s vyholenou hlavou a detsky malou tvárou robí?
Odpoveď nedala dlho na seba čakať. Náš milý šuhaj chodil z brány do brány a do poštových schránok vhadzoval stočený reklamný materiál. "Nože," vravím, "pozrime sa, čo ide zlacnieť". Priateľka išla vybrať nádielku reklamných materiálov. Ako tak prezeráme ponuku, vypadnú nám volebné noviny Zdenka T. Náš kraj, náš človek i propagačný materiál, aby sme volili čísla: 1, 7, 15, 30. „Ejha," vravíme, "žeby táto strana (strany) mali výnimku aj pri moratóriu?". Hútali sme, hútali, až sme vyhútali, že keď sa veci majú takto, tak voliť nepôjdeme. Veľmi mi to pripomínalo praktiky Rumburaka, čarodejníka II. kategórie. Ešte nezazvonil zvonec, ešte SMERujeme do II. kola volieb, ale rozprávke, ktorú píše život, bude čoskoro koniec. Tak pá.
