štipendia mi vyšiel jeden na dva týždne, do Poľska. Preto som si povedala, že do toho konečne kopnem a kúpim si letenku. Šetrila som na ňu z ťažko zarobených brigádnických koruniek celé tri mesiace (a ďalšie dva ešte budem splácať zvyšok), ale nech. Hlavne, že sa konečne na pár dní nadýchnem iného, ako slovenského (bratislavského) vzduchu, z ktorého ma už ide zadusiť. Spravila som si "rozpočet" splácania zvyšku mojej cestovateľskej dlžoby a vtedy to prišlo. Vrátila sa spolužiačka, ktorú som v práci zastupovala. V tej chvíli som na vlastnej koži pocítila, ako ľahko sa človek môže stať jedným z tých tisícov "vydieraných" pracujúcich, ktorí potrebujú prácu za každú cenu. Aby mohli platiť nikdy nekončiace mesačné poplatky za ubytovanie a stravu, aby mohli splácať pôžičky a poistky, dať vreckové svojim deťom...
Bola to jedna z tých "osvietených" sekúnd, kedy sa človeku v hlave rozsvieti. Bolo mi jasné, že ak prídem o svoju doterajšiu prácu, zaradím sa do radu pred niektorú študentskú pracovnú agentúru, v ktorej budem stáť dve hodiny, len aby som dostala smiešne platenú brigádu na pár hodín. Navyše s vedomím, že ma agentúra oberie o minimálne polovicu zárobku za prácu, ktorú okrem zúfalých študentských brigádnikov nikto nechce robiť. Do frasa aj s letenkou, pomyslela som si v tej chvíli. Teraz ma dostali. Spadla som do prefíkane nastavenej pasce trhu práce, ktorá čaká len na to, kedy sa zadĺžite a stanete závislými od nálad svojich potenciálnych zamestnávateľov.
Možno jedno percento z majiteľov mikro, normal alebo makro spoločností, sú ľudia, ktorí zamestnávajú iných ľudí. Všetci ostatní zamestnávajú pracovnú silu a to, či má pracovná sila nejaké pôžičky, zdravotné problémy alebo zlú náladu, nikoho nezaujíma.
Nemôžem sa sťažovať, že by som vďaka "nezávislému" internátnemu životu za posledných päť rokov nezažila dosť vecí, ktoré ma prebrali do reality, ale preberanie nikdy nekončí... Lenže preberanie samo osebe by bolo nanič, treba ho využiť vo svoj prospech. Viem, že do siete pôžičiek raz tak či tak spadnem (ak medzitým nevyhrám v lotérii alebo sa neozve bohatý strýko, ktorý žil doteraz v utajení kdesi v zahraničí) a určite ma čaká ešte nejeden nepríjemne servilný pohovor v snahe získať prácu, ale jednu vec určite skúsim. Získať náskok. V myslení.
Nehľadať istotu v práci, ktorú nemôže poskytnúť ani tá najstabilnejšia firma na svete, nebrať všetko, čo príde, len preto, že dostatočne neverím svojim schopnostiam a najmä, nemať strach. Život je plný účtov, poplatkov, daní a iných požieračov peňazí, ale ako sa hovorí, nikdy nie je tak zle, aby na chleba nebolo. A dovtedy je v každej potenciálne vydierateľnej personifikovanej pracovnej sile dostatok potenciálu na to, aby si zachovala vnútornú nezávislosť a nenechala sa vydierať a už najmenej kvôli peniazom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
