vysokočistého kremíka. Má ísť o investíciu s vysokou pridanou hodnotou za vyše 10 miliárd korún. Kremík by sa mal využívať najmä v elektrotechnickom priemysle. V novom závode, vybavenom špičkovou technológiou, by malo nájsť uplatnenie okolo tristo ľudí.
"Výroba nebude postavená na chemických procesoch a nezaťaží životné prostredie. Nič podobné v Európe zatiaľ nie je," informoval František Pompura, zástupca firmy na Slovensku. Kremíkovú surovinu chce získavať z domácich zdrojov - z ložiska pri Švedlári, ale aj z Ruska.
O pritiahnutie investora sa usilujú Rožňava a Jelšava, obe s vysokou mierou nezamestnanosti. Firma sa zatiaľ nerozhodla, ktorú lokalitu uprednostní, urobí tak v blízkej budúcnosti, dodal Pompura.
Túto informáciu potvrdil aj hovorca ministra hospodárstva Róbert Beňo, podľa ktorého to bude pravdepodobne Jelšava. Konkrétne podmienky a výšku stimulov dohodne s investorom štátna agentúra SARIO. "Rokujeme s ním už dlhšie, ale keďže rozhovory sme ešte neukončili, nebudeme zatiaľ poskytovať bližšie informácie," vyhlásil hovorca agentúry Michal Novota.
Investičné memorandum s rusko-japonskou spoločnosťou podpísal ešte deň pred odvolaním z funkcie exminister hospodárstva Pavol Rusko. Podľa Pompuru by firma pri rokovaniach o podmienkach zmluvy rada vychádzala z tohto memoranda. Mesto Rožňava ponúka investorovi priemyselnú zónu Rožňava Baňa, kde chce zriadiť priemyselný park. Na jeho vybudovanie požiadala radnica vládu o 150-miliónovú dotáciu, ktorú by mali tvoriť zdroje zo štátneho rozpočtu a eurofondov.
"Podľa mojich informácií žiadosť v prvom kole na rokovaní vlády prešla," povedal primátor František Kardoš. Podľa neho si zástupcovia investora boli už viackrát pozrieť záujmovú lokalitu. Samospráva si od generálneho investora sľubuje, že pritiahne do parku ďalšie firmy.
Jelšava by závod na výrobu kremíka umiestnila do 16-hektárového areálu bývalých kasární, ktoré pred časom opustila armáda. O ubytovaciu časť má záujem ministerstvo spravodlivosti, ktoré v nej plánuje zriadenie väznice. Zvyšok kasárenského areálu prevezme mesto, ktoré ho poskytne investorovi. "Takéto riešenie považujeme za ideálne. S investorom sme v kontakte a veríme, že sa nám ho podarí získať," uviedol Milan Kolesár, primátor Jelšavy.
Kremík je kľúčovou surovinou pre počítačový priemysel
Kremík je tvrdý, ale krehký, málo reaktívny polokov a polovodič. Po kyslíku je druhým najbežnejšie sa vyskytujúcim prvkom v zemskom povrchu. Je štvrtou najpoužívanejšou surovinou na svete. Využíva ho najmä keramický priemysel a producenti žiaruvzdorných materiálov a špeciálnych druhov ocele. V čistej podobe sa používa v mikroelektronike na výrobu mikroprocesorov a pri výrobe solárnych článkov. Na kremíku a jeho zlúčeninách dnes stojí celý počítačový priemysel a moderná elektronika. Technický kremík sa získava redukciou kremeňa koksom v elektrickej peci pri teplote 2 000 stupňov Celzia. Úplne čistý kremík zasa redukciou chloridu kremičitého zinkom. Ťažba kremičitanov pre elektrotechnické účely na Slovensku nemá tradíciu. Žilný kremeň dobrej kvality sa vyskytuje v malých šošovkách napríklad v Spišsko-gemerskom Rudohorí, ale v súčasnosti sa neťaží. Jeho zásoby sa odhadujú na 372-tisíc ton.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer