sa nápad s kompostovaním zelenej hmoty nijako nepáči a tak si takmer každá z nich dala so zriaďovaním "načas". Zeleň z parkov, záhrad, či iných častí miest a obcí sa ale od prvého januára nesmie spaľovať, či ukladať na skládkach. V rovnakom čase vyrazia do miest a obcí aj kontroly z Obvodného úradu životného prostredia (OÚŽP), ktoré budú nielen napomínať a kontrolovať, ale aj pokutovať. Do zriaďovania kompostární sa doposiaľ obce nijako húfne nehrnuli. Dôvodom bol jednak dostatok času a na strane druhej nedostatok peňazí. Na zriadenie kompostárne mali samosprávy dva roky, teda od začiatku roku 2004, kedy začala platiť novela zákona o odpadoch.
Prednosta OÚŽP v Rožňave Peter Kliment upozorňuje, že táto povinnosť neminie nikoho, času mali obce dostatok a finančné prostriedky na zriadenie si mohli zabezpečiť z fondov, či prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR. "Potrebné finančné prostriedky mohli a stále môžu obce získať nielen z fondov EÚ, ale aj z Envirofondu, programu Zelených projektov a programu Obnovy dediny. Za dva roky mali aj dostatok času na ich zriadenie," vysvetľuje P. Kliment. Podľa jeho slov si pracovníci odboru počkajú ešte na potrebné inštrukcie z oblasti kontroly a v prvom štvrťroku začnú zisťovať, ako si obce s bioodpadom poradili. Ak ich nebudú mať, dostanú pokuty.
"Východiskom z problému by bola aj spoločná kompostáreň zriadená niekoľkými obcami," povedal P. Kliment. A práve na spoločnú kompostáreň stavili v obci Muráň v Revúckom okrese. Starosta Roman Goldschmidt sa spolieha na dohodu s firmou Brantner, ktorá sa zaoberá odvozom a spracovaním odpadu. "Bioodpad je jedna zo zložiek odpadu. Dúfam, že sa nám podarí zriadiť centrálnu kompostáreň v Mokrej Lúke. Hľadať vhodnú lokalitu u nás, kde je dookola samé ochranné pásmo, je dosť problematické," uviedol Goldschmidt.
Spoločné riešenie problému hľadajú aj v Nižnej Slanej v okrese Rožňava. Podľa tamojšieho starostu Martina Gallíka je najlacnejšou alternatívou spojenie viacerých obcí. V obci Hrušov sa na kompostárni podľa jeho starostu zatiaľ pracuje. Podľa odborníkov môžu obce na zriadenie kompostárni využiť napríklad nepoužívané silážne žľaby, či poľné hnojiská. Podmienkou však je, aby mal podklad pod takýmto hnojiskom buď panelovú výstuž, alebo zaasfaltovanú plochu. V prípade, že obec nezačne tohto roku zhodnocovať biologický odpad, hrozí jej pokuta do 500-tisíc korún.
* * *
Čo všetko sa môže kompostovať: pokosená tráva, zvyšky z orezávania stromov, lístie, neupravené drevo, zvyšky odumretých rastlín, zvyšky kvetov
Vybavenie kompostárne: drvič-štiepkovač, teplomer na monitorovanie rozkladného procesu, geotextília na zakrývanie kompostu, oplotenie kompostoviska, ochranné pomôcky a odevy pre pracovníkov, hrable, hadica na vodu, fúrik, lopaty, sekery, pílky, vedrá, vidly. Približné náklady na kompostáreň v obci s 1500 obyvateľmi bez drviča odpadovej hmoty (OH): 24 040 Sk
(Zdroj: Občianske združenie Priatelia zeme SPZ)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
