Rómovia, sa u starostu dožadujú zamestnať v rámci aktivačných prác. Ten označil situáciu za kritickú a na miesto zvady o prácu už musel privolať aj policajné zložky. Situácia sa vyostrila potom, čo Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave celoplošne skrátil počty aktivantov o 50 percent. Každý, kto bol z prác pre obec vyradený, tak prišiel o 1700 korún, ktoré dostával navyše k sociálnej dávke. Rómovia sa starostovi začali vyhrážať, že keď ich nezamestná, prestanú platiť energie a navyše začnú kradnúť. Podobná situácia vládne aj v ostatných obciach Rožňavského okresu.
"Situácia je kritická. Ľudia nevedia pochopiť, prečo jedni môžu robiť a tí druhí nie. V obci, kde majú 20 aktivantov, to problém nie je, ale u nás ich máme dokopy 280. Teraz sme museli vybrať polovicu z nich, teda 140. Z toho je 120 Rómov. Tí, čo sa na zoznam nedostali, sa hádajú, vykrikujú, vyhrážajú, musel som volať políciu. Zoznam ľudí na aktivačných prácach sme prerábali už niekoľkokrát a stále je s ním niekto nespokojný. Poniektorí sa už vyhrážali, že prestanú platiť za vodu, elektrinu a začnú kradnúť," vysvetľuje situáciu v obci jej starosta Štefan Bašták.
Ako ďalej hovorí, obec prikročí k radikálnejším kontrolám zamestnaných aktivantov. Okrem kontrol sa budú prevádzať aj testy na požitie alkoholu a s každým, kto sa bude "ulievať", alebo pred nástupom do práce nafúka, okamžite zruší dohodu o aktivačnej činnosti.
Podobná situácia vládne aj v obci Pašková. Tamojší starosta tiež čelí zvadám a nepokojom. "Nevedeli sme sa dohodnúť, kto robiť pôjde, kto nie. Ide tu o 1700 korún mesačne. V rodine, kde doposiaľ robili štyria a dnes už len jeden, sa príjem zníži o 5100 korún, čo je v tejto zlej sociálnej situácií dosť veľa peňazí. Situácia sa má podľa riaditeľky úradu práce zlepšiť od apríla. Povedal som ľuďom, nech vydržia," hovorí starosta Zoltán Csefo.
O 52 ľudí zamestnaných v rámci aktivačných činností prišli aj v obci Hrhov. Kým v iných obciach okresu sa podľa dostupných informácií o zaradenie do aktivačných prác losovalo, tu starosta vyberal spôsobom: z každej rodiny jeden. "Ideál sa zostaviť nedá. Ale snažili sme sa vybrať z každej rodiny jedného. Ľudia sú pobúrení, nechápu prečo k tomu došlo. Okrem toho, že prišli o 1700 korún, majú výdavky navyše. Musia sa v Rožňave hlásiť štyrikrát do mesiaca. Jedna cesta tam a späť stojí 64 korún. Nielenže prišli o peniaze, ale sa im aj zvýšili výdavky," vysvetľuje starosta obce Arpád Szepesi.
Všetok nepokoj a pobúrenie nezamestnaných vznikol potom, čo ÚPSVaR v Rožňave znížil počet možných aktivovaných nezamestnaných na polovicu, čiže na asi 2500 ľudí. "Úrad disponuje určitým finančným balíkom na jeden rok, ktorý môže využiť na financovanie aktivačných prác. Keďže v zime je práce všeobecne menej než v lete, von sa dá akurát odpratávať sneh, znížili sme počet ľudí na polovicu, aby sme si s pridelenými prostriedkami vystačili na celý rok," vysvetľuje riaditeľka úradu Dana Lacková.
Situácia sa podľa nej zmení na jar. Od marca, apríla sa už dá robiť aj von, obce začnú pracovať na rôznych investičných výstavbách, začnú sa konať rôzne kultúrne a športové podujatia a všade tam sa dá práca nezamestnaných využiť. "Projekt slúži na udržanie pracovných návykov. Od apríla do októbra je čo robiť. V zime sa však niektorí nezamestnaní po obciach opierajú o lopaty. Aktivačné práce prestali koncom roka spĺňať svoj účel. Mnohí ľudia, ktorí mali nízky príjem, začali dávať výpovede. Poberať dávku v hmotnej núdzi spolu s aktivačným príspevkom, pri 10 až 16 hodinovom úväzku bolo pre nich výhodnejšie, ako poberať mzdu, o málo vyššiu než pri 40 hodinovom úväzku v pracovnom pomere. Tieto trendy musíme striktne zastavovať a nedovoliť zneužívanie sociálneho systému," dodala D. Lacková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
