Mining so sídlom v Spišskej Novej Vsi. O dobývanie mastenca sa sedem rokov neúspešne pokúšala i spoločnosť Rozmin z Rožňavy, v pozadí so zahraničnými investormi z Kanady, Rakúska a Lichtenštajnska. Nedodržala ale zákonom stanovenú lehotu na začatie ťažby a banský úrad jej dobývacie práva odobral. Po výberovom konaní na jar minulého roka ich pridelil neznámej účtovníckej firme Economy Agency z Rožňavy, za ktorou však stál bývalý spoluvlastník Rozminu Peter Čorej. Ten sa spojil s firmou VSK Mining, ktorá sa najprv stala jej majoritným vlastníkom a teraz ju pohltila. Získala tak práva na ťažbu mastenca a prístup k lukratívnemu ložisku.
Projekt výstavby novej bane počíta s investíciami za pol miliardy korún a mal by priniesť okolo sto nových pracovných miest. Investorom je Rakúšan poľského pôvodu Jacek Engel, ktorý cez svoje firmy registrované na Cypre a v SR ovláda skupinu VSK Mining. "Sme medzinárodný holding zaoberajúci sa realitami, investíciami, obchodom s komoditami a vo viacerých štátoch máme aj banské aktivity. Dosahujeme miliardové zisky a investíciu budeme financovať z voľných zdrojov našich firiem," uviedla Petronela Burianová, predsedníčka predstavenstva spoločnosti IPR Košice, ktorá patrí do portfólia Engelových firiem a vlastní skupinu VSK.
Príprava výstavby bane sa už začala. Boli vykúpené pozemky pri Gemerskej Polome, kde by mal stáť budúci vstupný areál, prebehlo územné konanie a finišuje sa s plánom otvárky a dobývania, ktorý ešte musí schváliť banský úrad. Povrchové práce začnú na jar a samotné razenie štvorkilometrovej štôlne k ložisku v nasledujúcich mesiacoch. "Chceme stihnúť trojročnú lehotu na začatie ťažby", uviedol predseda predstavenstva spoločnosti VSK Stanislav Rákoš.
Podľa neho pôjde o ekologickú prevádzku s prvotným spracovaním mastenca v podzemí. O lokalizácii povrchovej úpravne investor zatiaľ nerozhodol. Na dodávateľa stavby vypíše výberové konanie. "Výhodou gemerského mastenca je jeho čistota. Na trhu je ho nedostatok, nakoľko Čína obmedzila jeho dovoz do Európy a ložisko tak získalo v posledných rokoch na hodnote," vysvetľuje technický riaditeľ projektu Peter Čorej.
Podľa Burianovej chce VSK rokovať s Rozminom o odkúpení niektorých objektov, ktoré firma doposiaľ vybudovala a rovnako má záujem aj o dokumentáciu k ložisku. Snaha o využívanie mastenca, objaveného pre vyše dvadsiatimi rokmi, má za sebou pohnutú históriu. Boj o ložisko pod hrebeňom Slovenského rudohoria, ktoré obsahuje podľa geologického prieskumu niekoľko miliónov ton vysokokvalitného mastenca a pri ročnej ťažbe okolo stotisíc ton má životnosť desiatky rokov, vyvrcholil minulý rok.
Okrem firmy Rozmin, ktorá na mastenci pracovala od roku 1997, investovala do neho približne 130 miliónov korún a odobratím dobývacích práv sa cíti poškodená, sa o ložisko zaujímal aj európsky líder v podnikaní s mastencom, fínska spoločnosť Mondo Minerals zo švajčiarskej skupiny OMYA. Po neúspechu v tendri na dobývacie práva ho označila za nezákonný a spochybňovala technické a finančné predpoklady víťaza. Zahraniční investori Rozminu dokonca tvrdia, že bol politicky ovplyvňovaný Pavlom Ruskom a obrátili sa na ministra hospodárstva Jirka Malchárka, aby prešetril postup banského úradu a zjednal nápravu.
Rusko svoje zasahovanie do tendra viackrát poprel. Nové vedenie ministerstva odkázalo sťažovateľov na banskú správu, do ktorej kompetencií rozhodovanie patrí. Rozmin podal na postup banského úradu súdnu žalobu. "Svojich práv sa mienime dožadovať všetkými dostupnými prostriedkami a pokiaľ to nepôjde, obrátime sa na medzinárodné inštitúcie," povedal konateľ Rozminu Ondrej Rozložník. Podľa neho sú zahraniční majitelia spoločnosti zmarenou investíciou pobúrení a budú žiadať od štátu náhradu škody. "Je to nepríjemná situácia, veríme ale v zákonnosť postupu štátnych orgánov. Náš zámer je seriózny, chceme ložisko využívať, na čo máme technické, finančné i odborné zázemie," skonštatovala za nového investora Burianová.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
