registrovaným vajdom v Rožňavskom okrese. "Vajduje", alebo ak chcete šéfuje, miestnym Rómom už desať rokov. Ako o sebe hovorí, pozíciu vajdu si doposiaľ udržal hlavne preto, že žije a koná pre svoj ľud. Sám seba nazýva Cigánom a nechápe, kde sa vlastne vzal názov Róm. Priznáva, že Cigáni majú svoje "muchy", nie každý sa správa tak, ako by sa to spoločnosti páčilo, no je hrdý na to, že sa narodil ako Cigán a ako Cigán aj zomrie.
Dom v osade obýva spolu s manželkou a synom. Dcéra a ďalší syn už majú svoje deti, takže 44-ročný vajda je zároveň aj starým otcom. Rešpekt k nemu prechovávajú najmä starší ľudia, pre ktorých sa pozícia vajdu rovná zákonu. Rešpekt však už menej pociťuje mládež, ktorá sa voči autorite vajdu búri. Hoci jeho vek nehovorí o tom, že by si mal pamätať dávnu minulosť spojenú s rómskou kultúrou a jej zvykmi, spomína na ne cez spomienky starej mamy a tety.
"Keď šiel v televízii seriál Cigánky, usmial som sa. Cigánsky národ tam bol vykreslený so svojimi zákonmi a tradíciami, no tie už vo väčšine, žiaľ, neexistujú. Mne môže byť len ľúto, že toto už nezažijeme my ani naše deti, ale doba sa zmenila. Pred 80 - 100 rokmi žili tu v Krásnohorskom podhradí len 4, možno 5 cigánskych rodín. Bývali hore nad cestou, kým ich gróf nepresťahoval sem na územie, kde osada teraz stojí," vysvetľuje Ľudovít.
Ako hovorí, vajdom sa nestal preto, že má z toho hmotný úžitok. On len chcel pre svojich ľudí viac. Chcel, aby sa do osady zaviedla voda, elektrina, žiadal o urobenie cesty. "Viete, v dedine sa ťahala voda len po jej koniec. Načo do osady, tam netreba... Takisto sa robila elektrina a plyn Ľudia nám nadávajú, že okolitý les je vyrúbaný, zničený. To je pravda. Aj to je pravda, že sme to urobili my, Rómovia. Ale keď si ide Cigán zháňať robotu, nikto mu ju nedá. Povie, že Cigán len zle robí. Lenže nie všetci sme rovnakí. Nie každý robí zle. Aj medzi bielymi sa nájdu takí," vysvetľuje vajda a vzápätí sa vracia sa späť k tradíciám.
Hovorí, že tradičné cigánske zákony, ako ich poznáme z televízie, už nie sú. Vymierajú s každou novou generáciou. Kým voľakedy musela byť rómska žena pannou až do svadby, dnes je niečo také už len fenoménom. "Medzi Cigánmi sú veľké rozdiely. Iní sú tí z bulharskej oblasti, iní sú rumunskí. Rozdiel je aj medzi nami a Rómami, ktorí žijú v okrese. Hovorí sa, že Cigán potrebuje slobodu na to, aby mohol žiť. To je pravda, nik nás nemôže zatvoriť do blokov. To nie je pre nás. Chceme domy, pôdu. S tým súvisí aj názor, že sme kočovníci. To už dávno nie je pravda. A hlavne nie pre tunajšieho Róma. Sme sem pripútaní. Máme domy, malé záhradky, pestujeme zeleninu," hovorí Ľudovít.
Svojich ľudí si pozná. Od najmenších, cez mládež až po staršiu generáciu. Spravodlivo súdi spory, aj tie rodinné. Boli časy, keď boli súdržnejší, než sú dnes. "Keď som bol malý, behalo po osade dvadsať detí. Stará mama navarila za jeden lavór jedla a najedli sme sa všetci. Dnes to už tak nie je," hovorí o minulosti, ktorá sa rozplynula.
Vajdovi okrem práce pre ľudí, ktorá by im uľahčila život, chýba aj minulosť a cigánske tradície, o ktorých sa vie už len veľmi málo. Ako sám hovorí, Cigánmi sú už len podľa farby pleti, zvyšku toho, čo ostalo z ich jazyka a podľa toho, že žijú v osade. Romantika večerných ohňov, spevu i ostatného cigánskeho koloritu vymiera spolu s generáciou, ktorá si na zákony vajdu o niekoľko rokov ani nespomenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
