prípade urobil chybu a nechal dieťa napospas osudu, veď to je predsa úlohou polície. Ale človeku až zastane rozum, keď číta o tom, čoho všetkého sú ľudia schopní. Bola to ľahostajnosť, nezodpovednosť zo strany matky alebo jej "kamaráta"? Keď má však táto žena čisté svedomie, nechápem, prečo potom nevie, nechce, nemôže povedať, kde a komu svoju dcéru zverila. Nechcela by som byť v koži tohto malého dievčatka, veď strach, panika, bezmocnosť ma premáha už len pri myšlienke na to, ako sa potuluje o hlade, o smäde a čaká na niekoho známeho, na svoju matku. Pritom by tomu malému stvoreniu stačilo tak málo a predsa ho niekto odhodí ako prebytočnú vec, ako kus handry... Nebyť tej obetavej ženy, ktorá ju vzala na políciu, Boh vie, čo by s ňou dnes bolo... Dúfam, že toto dievčatko je teraz v dobrých rukách a aj to, že sa dostane k tomu, kto ho bude ľúbiť a zbytočne ho nevystaví negatívnym nástrahám života.
Autor: Iwet ŠTEPICOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
