holou hlavou v nemocnici v Košiciach, bol som frajer, ktorému patril svet. Dnes viem, že mi nepatrí nič. Ani môj život. Až teraz som pochopil, kto sú to priatelia a ďakujem im. A ďakujem každému, kto si dnes kúpil tento žltý kvietok. Minulý rok, keď som si ho kúpil, bolo to preto, že som frajeroval pred babou, ktorú som chcel získať," povedal 22-ročný Martin S. Martin je jeden z tých, ktorí na vlastnej koži okúsili, čo je to bojovať s chorobou, nad ktorou sa nie vždy dá zvíťaziť. A práve boju proti rakovine bol venovaný včerajší deň, keď na území celého Slovenska prebehla jedná z najväčších zbierok, venovaná na pomoc ľuďom s onkologickými chorobami. Jej organizátorom je už tradične Liga proti rakovine, ktorej pomáhajú dobrovoľníci i tí, ktorí prispejú finančnou čiastkou a odnesú si za to žltý kvietok narcisu.

Aj napriek neľahkej finančnej situácií, prispela do zbierky Ligy proti rakovine aj rodina Švejkovských z Rožňavy. Už niekoľko rokov vedia, čo je to boj s rakovinou, pretože na túto chorobu ochorel ich najmladší syn Martinko. "Uskutočniť zbierku podobného charakteru je nápad, ktorý stojí za to. Nebyť tých peňazí, neviem ako to zvládali a prežívali deti na onkologickom oddelení, keď pre nich nemajú potrebné lieky," hovorí Marta Švejkovská o vlastnej skúsenosti z pobytu na onkologickom oddelení. "Stalo sa, že dieťatko potrebovalo lieky, no u nás na Slovensku ich nebolo možné zohnať. Priviezli ich preto z Rakúska. Naša poisťovňa to však odmietla preplatiť a rodičia na ne nemali. Pomohla LPR, z peňazí, ktoré sa vyzbierali v takejto zbierke," vysvetľuje M. Švejkovská to, kde všade sa použijú vyzbierané financie. Ako ďalej hovorí, "aj keď jednotlivec prispeje 10, možno 20 korunami, zdá sa to málo. No nie je to pravda. Dokopy je to veľký balík pomoci, ktorú potrebujú všetci tí ubolení ľudia a najmä malé deti," dodala M. Švejkovská.

Už od rána bolo v uliciach Rožňavy vidieť dobrovoľníkov s tričkami, ktoré hlásali: "Vďaka, že už desať rokov držíme spolu". Okolo obeda sa už nenašlo takmer žiadne sako, tričko, kabát, či bunda, ktorú by nekrášlil symbol spolupatričnosti a nádeje. Ľudia neváhali a podľa dobrovoľníčok, ktoré mali svoje stanoviská rozložené na niekoľkých miestach v Rožňave, prispievali naozaj štedro. "Jeden pán nám dal do pokladničky päťstokorunáčku. To nás fakt prekvapilo. Ľudia dávajú viac papierových, ako drobných korún," hovorí 17-ročná Katarína Petergáčová, ktorej na stanovišti sekundovala 18-ročná spolužiačka Lucia Samková. Obe dievčatá sú zo Združenej strednej školy služieb na Rožňava Bani v Rožňave a hovoria, "bola tu jedna staršia pani. Povedala, že sama prekonala rakovinu a preto prispieva vďačne. Milé na nej bolo to, že prispela na gymnáziu, prispela nám i kolegom na ostatných stanovištiach". Našli sa aj ľudia, ktorí kvietok nádeje odmietli, no dievčatá tvrdia, že nájsť vo vrecku pár drobných pre dobrú vec, by nemalo byť pre nikoho záťažou.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer