obydlí až do rieky Slaná oranžovo sfarbené potoky. Nie regulovane, ako sa pri takzvanej mokrej konzervácii bane v roku 2000 plánovalo, ale všetkými smermi. Na mieste pod ústím bane to vyzerá horšie ako vlani! Pôda je podmočená a aj keď sa dá povedať, že aj kvôli roztápajúcemu sa snehu a zrážkam, podiel na tom má i banská voda. Ondrejovi Jančovi, ktorý má dom pod ústím bane, dochádza trpezlivosť. Zalieva mu studňu, ktorú ešte nedávno používal.
"Tá voda sa nedá používať na nič. Nechce ju ani pes piť! Ani na polievanie ju nepoužívam. Keby ste ju ochutnali... Je horká, odporná! A taká vynikajúca voda to kedysi bola. Ešte pred tromi rokmi si z nej chodili brať na salaš," hovorí znechutený prístupom každého, kto je za neregulované vytekanie vôd neznámeho chemického zloženia zodpovedný.
Keď po ceste pred jeho domom prejde nákladiak a preryje pôdu, oranžová voda, ktorú ťažko aj z rúk zmyjete, zaleje celé okolie. Všetko je zatopené.
"Ale niekto predsa za to musí byť zodpovedný! Ja už neviem, kam sa mám obrátiť. Venoval som sa pôdohospodárstvu, vyznám sa aj v chemickom zložení, a človeku je až zle, keď vidí, že na to, čo sme pre životné prostredie v minulosti urobili, každý teraz kašle. Je to len horšie."
Situáciou je prekvapený aj predseda Gemerského baníckeho spolku Bratstvo Arpád Kavečanky st. "Veď som tam bol okolo Vianoc a videl som, že voda už tiekla tak, ako mala. No niekto tam asi musel niečo dobabrať," hovorí iniciátor dopisov na ministerstvá a úrady v záujme rýchlej nápravy súčasného stavu, ohrozujúceho životné prostredie. "Hneď sa tam idem pozrieť, a keď je to horšie ako vlani, zase budem urgovať, aby sa s tým niečo urobilo," prisľúbil.
Dopisovanie medzi majiteľom dobývacích práv, Želbou Spišská Nová Ves v likvidácii, Obvodným úradom životného prostredia, Obvodným banským úradom Spišská Nová Ves a rožňavskou samosprávou sa ťahalo celý vlaňajší rok. A ťahá sa dodnes. Úradníci zo životného prostredia zaviazali správkyňu konkurznej podstaty Želby k pravidelnému monitorovaniu banskej vody, stavu v bani aj k osadeniu ropných lapačov, pretože ropných látok sa ľudia najviac obávajú. Baňu zatopilo totiž aj s banskými strojmi vo vnútri. Podľa našich informácií sa však podmienky neplnili, lebo prakticky neexistujúca firma nemala peniaze ani ľudí na ich splnenie.
Podľa najnovších informácií od Obvodného banského úradu bolo banské oprávnenie Želbe odňaté a pridelené Rudohorskej investičnej spoločnosti ako majiteľovi povrchových banských budov. Firma sa však odvolala a momentálne niet nikoho, na koho by sa plnenie záväzkov vzťahovalo.
Do kauzy sa zapojila aj rožňavská samospráva a vlani si vyžiadala stanovisko od banského úradu. Poslanci s ním však spokojní neboli ani náhodou, lebo dokument neobsahoval žiadny návrh na to, čo s vytekajúcou banskou vodou robiť.
"Naši pracovníci sa boli na mieste pred niekoľkými dňami pozrieť a zhodli sa na tom, že všetko vyzerá tak ako vlani, ba ešte horšie. Tento stav nás trápi, lebo aj občania sa na nás obracajú s tým, že im zatápa pivnice," informoval prednosta Mestského úradu v Rožňave Ján Štefan.
Je zaujímavé, že doteraz nikto nevie potvrdiť ani vyvrátiť, či voda obsahuje obávané rádioaktívne a ropné látky. Nie je známe, či vôbec niekto monitoring robil. Keď sa toho rýchlo nik nechytí, predbehne oficiálne úrady študent, ktorý práve pracuje na diplomovej práci s témou zatápania baní. Jej súčasťou bude rozbor vody z banskej vody. A tento efektívny krok bude pre každého, kto to doteraz nedokázal urobiť, poriadnou hanbou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
