zatopenej Mária bane v Rožňave do pôdy a rieky Slaná. Hoci sa problém ťahá už vyše roka, odhodlali sa na to ako prví zo zástupcov štátnych organizácií. Doteraz sa laici i odborníci len dohadovali o jej zložení. Zhodujú sa na tom, že vo vode môžu byť stopy po ťažkých kovoch, ropné aj rádioaktívne látky. V bani sa ťažila ruda s obsahom farebných kovov, ortuti, arzénu, antimónu, olova, medi, striebra a zlata. Kým sa neurobili rozbory, nik nevedel, do akej miery to všetko môže ohrozovať zdravie ľudí aj životné prostredie, pretože nik nevedel ani to, čo voda obsahuje.

"Urobíme kompletné rozbory na ťažké kovy i mikrobiologické rozbory," uistil riaditeľ Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Rožňave Ladislav Klein.

"Nebudú to žiadne dohady o tom, čo tá voda obsahuje. Prestane to byť i v štádiu kontraproduktívnych bojov, kto je za to zodpovedný a kto to má na starosti. To sú večné výhovorky súkromníka na štát, štátu na súkromníka, ministerstva na ďalšie ministerstvo... A na zákony, ktoré sú fantasticky prijaté, ale keď ich máte realizovať v praxi, tak zistíte, že v rámci kompetenčných sporov celý problém zanikne v hádkach nejakých úradníkov a v byrokracii. Hoci ani v našej kompetencii to nie je, prispejeme k riešeniu problému. A potom bude na kompetentných, aby s tým niečo robili," pokračoval na mieste odberu hlavný hygienik SR František Valašek.

Výsledky rozborov by mali byť hotové do piatku, no znalec Mária bane z baníckej univerzity BERG v Košiciach Félix Sekula má už výsledky rozboru, ktorý tohto týždňa uskutočnil Ústav geotechniky SAV v Košiciach na jeho podnet. "Arzén, antimón a ortuť je tam v malých množstvách. No voda obsahuje 66 miligramov železa na liter, čo je veľa, 0,44 miligramu medi a najviac, až 940 miligramov iontov síranov, SO4 a pH vody je 2,8. To znamená, že je to silný kyslý roztok. Je to výsledok činnosti baktérií, ktoré urýchľujú vylúhovanie kovov z horniny do vody. Pôsobia ako katalyzátor a v zatopenej bani majú ideálne podmienky na rozmnožovanie. Tá voda by vôbec nemala vytekať takýmto spôsobom, to je šialenstvo. Ak sa s tým niečo neurobí, situácia a koncentrácia nebezpečných látok i kyseliny sa budú len zvyšovať," informoval F. Sekula. Zároveň tvrdí, že jednoznačne by pomohlo vybudovanie čističky banských vôd. V podzemí sú totiž stámilióny litrov kyslej vody.

Úradnícka tortúra okolo vytekania vody z bane, ktorú začali zatápať v roku 2000, trvá rok. Bez efektu. Baňa patrila firme Želba v likvidácii, tá je teraz v konkurze. Obvodný úrad životného prostredia v Rožňave vydal rozhodnutie, na základe ktorého mala firma osadiť ropné lapače, pravidelne monitorovať stav a zloženie vody. Nič z toho sa neudialo, lebo správkyňa konkurznej podstaty na to nemala ľudí ani peniaze. Banský úrad najnovšie odňal Želbe oprávnenie na banskú činnosť a pridelil ju majiteľovi povrchových objektov, Rudohorskej investičnej spoločnosti. Tá sa však odvolala. Preto sa zodpovednosť problému presúvala z firmy na firmu, z inštitúcie na inštitúciu a nebolo toho, kto by sa odhodlal urobiť aspoň rozbor vody. Otázkou ostáva, kto bude problém riešiť ďalej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer