kalamity.
"Najvážnejšia je situácia na Fabovej holi v okrese Brezno. Ale aj na území okresu Revúca sme osadili feromónové lapače ako biologický spôsob regulácie škodcov," hovorí riaditeľ Národného parku (NP) Muránska planina Marcel Uhrin. Lesník NP Ján Šmídt spresňuje, že tento podkôrny hmyz v prípade premnoženia predstavuje nebezpečenstvo hlavne pre lesné hospodárstvo. "Priaznivé podmienky na rozmnožovanie má predovšetkým vtedy, ak sú stromy poškodené kalamitou, alebo extrémne suchým vzduchom. Ak sa kalamitné drevo nespracuje, lykožrút sa premnoží a šíri sa aj do okolitých porastov a napáda aj zdravé stromy. Tie ho síce zalejú živicou, ale keď je strom oslabený a lesy nie sú vitálne, je to riziko".
Počas kalamity v roku 2004 padlo na Muránskej planine okolo 100-tisíc kubických metrov dreva. To je už spracované, ale lesy postihla ďalšia kalamita. "V zime napadol tak ťažký sneh, že poškodené sú všetky lesy na Slovensku, nielen na Muránskej planine. Sneh polámal stromy, u nás sa miestami nedá prejsť cez les a práve preto hrozí, že sa lykožrút premnoží," vysvetľuje J. Šmídt. Lesníci teda majú čo robiť, aby polomy čo najrýchlejšie spracovali. Poškodené sú hlavne stredné a mladé porasty, pričom tento proces naštartovala už kalamita spred dvoch rokov.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
