pitná voda nie je škodlivá. Ako to teda je?
- To, že voda z Mária bane zatiaľ nekontaminovala zdroje pitnej vody, nič neznamená. Jej vysoká kyslosť, obsah ťažkých kovov, všetky tieto parametre sa budú zhoršovať a budú trvalou hrozbou. Okrem toho takéto nekontrolované vypúšťanie banskej vody je protizákonné. Dá sa predpokladať, že časom dôjde k zamoreniu spodných vôd v okolí Slanej, jej znečisteniu a vyhubeniu života v rieke. Navyše to môže mať medzinárodný dopad, pretože odteká do Maďarska.
Teraz to nikoho netrápi. Po zisteniach hygieny, že pitná voda nie je kontaminovaná, akoby problém prestal existovať. Mlčí štátna banská správa, vodohospodári i ochrancovia prírody.
- Zvedavý som, kedy zareagujú. Keď budú v Slanej plávať mŕtve ryby? Alebo až keď nás na to upozornia Maďari a budú vyvodzovať právne kroky? V Mária bani treba urýchlene konať.
Ako by sa mal problém riešiť?
- Mala by sa postaviť čistička, alebo nájsť investor, ktorý by ťažbu obnovil.
Kto by chcel mačku vo vreci...
- Ložisko je pri dnešných cenách kovov vysoko ziskové. Ziskovosť potvrdila aj štúdia uskutočniteľnosti ťažby ešte pred rozhodovaním o zatopení bane v roku 2000. Vtedy sa narábalo s úplne inými číslami, než dnes, keď sa ukazuje mnohonásobne vyššia.
Tvrdíte, že za to, čo sa udialo, vrátane ekologických následkov, je zodpovedný aj štát?
- Jednoznačne. Súhlasil so zatápaním a preto by sa mal teraz do vyriešenia problému aktívne zapojiť a pritiahnuť investora. Napríklad prefinancovať vyčerpanie vody a zaplatiť spôsobené škody. Tak isto by mohol investíciu, ktorá by priniesla 300 pracovných miest, podporiť stimulmi a pomôcť na ňu získať dotácie z eurofondov. Zároveň by investora zaviazal, aby po dokončení ťažby znášal všetky dôsledky jej likvidácie. Je to rozhodne lepší variant, ako postaviť drahú čističku a potom dlho platiť jej náročnú prevádzku.
Má ložisko skutočne taký potenciál. Dosť sa o tom pochybovalo.
- Je to najcennejšie ložisko farebných kovov na Slovensku. Pri ťažbe stodesaťtisíc ton ročne by sa z neho dalo za rok získať 1 800 ton medi, 40 ton striebra, 90 kilogramov zlata a asi 1100 ton antimónu. Stačí si to prepočítať na dnešné ceny. Polmiliardová investícia do bane a úpravne by sa v súčasnosti vrátila za 2 roky.
Mária baňa mala zachrániť rudné baníctvo v okolí Rožňavy
Mária baňa patrí medzi najstaršie ložiská v okolí Rožňavy. Meď a striebro sa v nej dobývali už v 14. storočí. Vo väčšom začala ťažba počas druhej svetovej vojny a vrchol dosiahla v osemdesiatych rokoch. Bola považovaná za najperspektívnejšie ložisko bývalého štátneho podniku Železorudné bane. Najcennejšou časťou Mária bane je žila Strieborná so zásobami niekoľko miliónov ton rudy, s obsahom železa, medi, striebra, zlata, antimónu, ortute a ďalších kovov. Ďalšie milióny ton perspektívnych zásob ešte nie sú podrobne preskúmané. Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi vypísal tento rok na pridelenie dobývacích práv k bani výberové konanie, ktoré by sa malo uskutočniť tento mesiac. Záujemcovia o ťažbu zatiaľ nie sú známi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
