toho, čo sa udialo s informáciami, ktoré sa napríklad do toho ktorého článku nezmestili. Alebo s úvahami, ktoré články vyvolali.
Povodne v okrese Rožňava najviac zaťažovali ľudí v obciach, ktoré zatopilo. Takú vodu si nepamätajú ani najstarší obyvatelia. Keď o nešťastiach, pri ktorých voda niekomu zobrala majetok, len čítate, alebo pozeráte na televíznych obrazovkách, poľutujete a viac sa tým nezaoberáte. Ale pre ľudí, ktorých pochytila panika pri pohľade na rýchlo sa dvíhajúce potoky v obciach, je to príliš osobné. Hystériu, plaš a zúfalstvo vedia pochopiť len tí, ktorí to zažili na vlastnej koži. Právom sa pýtajú, prečo práve ich muselo pochytiť nešťastie, prečo sa im potoky rinuli práve do ich domov. Každý, kto má čo povedať k tejto problematike, sa zhoduje len na jednom: proti tomuto živlu sa nedá bojovať. No ozvali sa aj hlasy o tom, že za povodne uplynulých rokov môže zlá koncepcia rozvoja pôdohospodárstva. Neexistuje vraj súlad medzi starostlivosťou o lesy a pôdu, hoci to navzájom súvisí. Prírodu podľa nich neoklamete a keď roky odvodňujete, kanalizujete, vráti to jedným obrovským mrakom, v ktorom sa nahromadí voda a vyleje sa na malú časť oblasti Slovenska. Preto vraj v posledných rokoch zatápa aj tam, kde predtým nezatápalo a preto sa to deje tak asto. Nik z kompetentných týchto ľudí počúvať, pretože nie sú vedci, alebo niečo podobné.
Peniaze na Rožňavský jarmok sa stali tŕňom sváru medzi miestnymi poslancami. Suma 150-tisíc na občerstvenie pre zahraničných hostí z družobných miest sa niektorým zdá príliš veľa. S tým nemožno nesúhlasiť, hoci, ktovie, či by na to poslanci upozornili, keby sa neblížili komunálne voľby. Veď míňanie na občerstvenie a podobné záležitosti sa deje už niekoľko rokov a doteraz to oči nekľaklo nikomu? Ďalšia vec je, ako si hostí uctiť. Ťažko povedať, či sa môže Rožňava svojou ekonomikou porovnávať s inými družobnými mestami. Už to totiž vyzerá, akoby mestá medzi sebou súťažili, kto ako koho pohostí. A latku treba dvíhať, aby sme neboli pozadu, aby sme neostali v hanbe. Keď nás oni tak pohostili, my musíme aspoň takisto, ak nie viac. A tak sa hostí z peňazí daňových poplatníkov. Jedenie a pitie však ide mimo obyčajných ľudí v meste a predovšetkým pre tých by mal byť Rožňavský jarmok. Tendencie robiť celomestské, či celoobecné akcie viac pre hostí, ako pre miestnych ľudí, badať aj v ostatných dedinách Rožňavského okresu. Kulturák sa zrazu premení na miesto len pre vyvolených. Možno by sme si v každej obci, či v meste, urobili "očko" práve tým, keby sme hostili podľa svojich možností. Na koľko máme, toľko dáme. Je to úprimnejšie, než hrať sa na luxusnú rezidenciu, keď sa naši ľudia sťažujú, že niet na omnoho dôležitejšie veci, než je hostina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
