zbierajú plody, ktoré práve dozrievajú a okrem toho, že berú zvieratám ich prirodzenú potravu, ničia aj rastlinstvo, pretože majú na zber "zlepšováky". Používajú na to takzvané česadlá, ktorými sa zaryjú do kríka a strhnú z jeho plody rovno do vedier.
"Vari najkritickejšou oblasťou v Rožňavskom okrese je okolie Rejdovej. Ku Čiernej Lehote už chodia dokonca aj Košičania," hovorí Ivo Štyvar z Obvodného lesného úradu v Rožňave. "Ťažko však zberačov postihovať ak ich aj prichytíte s vedrom plným plodov, pretože povedia, že to majú pred vlastnú potrebu. A to v tejto oblasti môžu. V národnom parku sa to nesmie. Žiaľ, povedomie niektorých ľudí je na nízkej úrovni a neuvedomujú si, že zver v lesoch jednoducho vyrušujú a oberajú o potravu. Napríklad medveď potrebuje borovnice, aby sa mu prečistil žalúdok. Ak nemá čo žrať, nie je dobre pripravený na zimu. Výsledkom je, že zaznamenávame úhyn mladých jedincov. Ľudia zbierajú húfne aj brusnice, maliny a potom huby. Každý rok je to tak". Jedným z riešení by bolo dohliadať vo zvýšenej miere nielen na lokality vyhľadávané zberačmi, ale aj na predaj plodov v mestách, obciach, na trhoviskách.
V Rožňave je na trhoviskách povolený ambulantný predaj, ale každý predajca musí správcovi trhoviska predložiť súhlas vlastníka, alebo správcu lesu či urbariátu. Správca trhoviska je povinný kontrolovať to. Ak zistí nedostatky, volá mestskú políciu. "Sem-tam sa objavujú, ale zatiaľ sa vždy preukázali dokladmi," dozvedeli sme sa na rožňavskom trhovisku o predajoch lesných plodov.
Zberači skôr profitujú z predaja plodov pri cestách, alebo na frekventovaných miestach, pred obchodnými domami. "Na území Národného parku Slovenský kras je zákaz akéhokoľvek zberu. Len vlastník alebo užívateľ lesa môže zberať pre vlastnú potrebu. No vlani sme na Silickej planine našli stanový tábor! Ľudia
z Kamenian a Gemerskej Hôrky zbierali organizovane drienky. Ďalší podobný prípad sme mali na Plešiveckej planine. Práve organizované zbery sú viac nebezpečné, než zbery pre vlastnú potrebu. Vtedy okamžite voláme políciu," hovorí riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Ján Kilík. "Teraz začínajú znovu dozrievať drienky a my znovu prejdeme miesta, kde by sa mohli vyskytovať zberači. A pokuta ich neminie".
Nemajú peniaze na pokutu? Nastupuje exekútor
Ochranári zo Správy Národného parku Slovenský kras volajú na miesto organizovaného zberu políciu. "Na mieste môžeme uložiť 2-tisícovú blokovú pokutu," hovorí J. Kilík. Zberača potom posudzujú aj pracovníci Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave.
"V národnom parku, alebo v chránených oblastiach vyrubujeme najnižšiu pokutu 500 korún plus 500 korún na trovy konania. Maximálne môžeme dať 100-tisícovú pokutu. Ešte zabavíme nazbierané plody a nástroje, ktorými ich zbierali," hovorí prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Rožňave Peter Kliment. S fyzickým vyberaním pokút je to však biednejšie. "Zberači sú zväčša ľudia, ktorí nemajú peniaze. Preto je problém vybrať aj najnižšiu sadzbu. No v tom prípade nastupuje do procesu exekútor a pokuta sa vymáha cez neho".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
