Radoslav Brzobohatý, Karol Csino, Zuzana Mauréry, Lukáš Latinák i nemeckí herci Katharina Lorenz, Florian Stetter, Kyra Mladeck. Na natáčanie snímky zo súčasnosti si filmári okrem nemeckého Frankfurtu nad Mohanom a Ružomberka vybrali rázovitú a zároveň najmenšiu obec Rožňavského okresu Brdárku a Hankovú, ale aj okolie Stratenej a Slovenský raj.
V Brdárke sme sa boli pozrieť na nakrúcanie nočných scén. Pred zotmením sme smerom na tamojší cintorín, kde sa práve nachádzali filmári, stretli Máriu Mlynárovú s vedrom v ruke. "Nesiem štábu, potrebujú ho," dodala a ochotne sa rozhovorila. "To nie je prvýkrát, čo tu točia. Asi pred 11 rokmi tu hral Marián Geišberg, natáčali tu film Národný hriešnik. A hrali v ňom aj ženy od nás i z Hankovej. Dosť nás bolo. Hrala som aj ja, moja mama, nebohý brat. Aj sme sa vo filme videli," hovorí skromne. "Natáčalo sa v kostole. My sme vo filme chodili s takými drevenými vedrami, podávali sme si ich naplnené vodou".
Na otázku, či ich prezliekli aj do dajakých "mundúrov", dodáva že "prezliekli nás. Aj teraz budú? Ešte nevolali nikoho hrať," a ponáhľa sa k filmárom. V dedine sa občas mihne nejaká známa tvár z obrazovky. "Túto odniekadiaľ poznám," zamyslí sa M. Mlynárová, keď okolo nej prechádza slovenská herečka. "To je Zuzana Mauréry," hovoríme jej. "Jáj, Zuzanka!," zvolá natešene za herečkou, no tá je už ďaleko.
Dedina, ktorú zahaľuje tma, sa začína podivuhodne zaľudňovať. Okrem hercov a početného štábu vyzbrojeného technikou a obrovskými svetlometmi, aj domácimi obyvateľmi. Je niečo po 22. hodine a vonku začínajú vychádzať aj dôchodcovia, ktorí by o takomto čase už spali. Filmári si prenajali dom, pred ktorým stojí dodávka, pohrebné auto. To isté, ktoré stálo už pred cintorínom. "Už trikrát išiel ten 'pohrebák' okolo. Stalo sa tu dačo?," pýta sa vystrašene mladá žena z dediny. Jej otázku tlmočíme členovi štábu. "To je hracie auto. Potrebujeme ho do filmu, patrí akože hlavnému hrdinovi," a domáci sa na predošlých dohadoch pobavia. K filmovaniu je potrebný pokoj a sústredenie. Technici nasvecujú miesto, kde sa bude nakrúcať, obrovský žeriav so svetlometom na vrchu sa zapiera do asfaltovej cesty v strede Hankovej. Najprv sa oproti nemu rúti nejaká škodovka, ktorú zabrzdí až kričiaci štáb. Potom sa z okna jedného domu vykloní podgurážený muž, ktorý svojským slovníkom volá svoju spolubývajúcu domov. Prosto scény, ktoré patria k životu. Keď štáb všetko usmerní, začína sa točiť sa nočná scéna pri dome a kostole. "Ticho , prosím, ideme ostrú! Akcia!," zaznieva do ticha noci. Domáci obyvatelia sa prizerajú, niektorí si prinesú vlastné stoličky. Je pred polnocou, keď sa rozchádzajú. Zahrali si aj oni.
"Našli sme ľudí v Brdárke, Hankovej aj v Slavoške," hovorí vedúca výroby Jana Horáková. Mladý režisér Martin Repka hovorí, že "film by mal ísť do kinodistribúcie už na jar". Na tento kút Slovenska ho upozornil spolupracovník. " Scenár sme písali rovno na tú Brdárku. Hľadali sme koncovú dedinu". Filmárom vyhovovalo práve to, že dedina je maličká. "To je ďalšia výpoveď toho filmu. Všetci ľudia sa sťahujú z dedín, nie je tam robota, strašne skromný život. Odchádzajú do mesta, lebo pre mladých ľudí niet perspektívy živiť sa v dedinách. Aj v Brdárke je to tak. Väčšina obyvateľov sú starí ľudia. Ale viem o tom, že do Brdárky sa začali sťahovať nejakí mladí a dal som to aj do scenára. Aj do našej dediny sa prisťahujú mladí ľudia," dodáva M. Repka. Ešte predtým, než sa začalo nakrúcanie, si režisér prešiel malé dediny na okolí. "Veľmi milé bolo to, keď sme boli v Slavoške na obhliadkach. Povedali sme miestnym, že ideme točiť v Brdárke. A oni, že prečo v Brdárke, však to je koniec sveta. Pritom Slavoška je asi 3 kilometre pred Brdárkou. A oni sa tvárili, že načo ísť do Brdárky. To sa mi páčilo". Miestnym sa zase páčili herci, ktorí nemali absolútne žiadne špeciálne požiadavky a ostali uchvátení nielen Hankovou a okolitými dedinami, ale aj výhľadom z vrchu Radzim.
O čom je Let bocianov
Zatiaľ pracovný názov filmu vzniká v medzinárodnej slovenskej, nemeckej a českej koprodukcii. Rozpočet je približne 30 miliónov korún. "Príbeh je to o mladej letuške, ktorá voľajako nestíha svoj život, hľadá svoju identitu, svoju rolu v tejto spoločnosti. Vyberie sa za svojou babkou na východ Slovenska, kde chce utiecť pred svojimi problémami. Babka má špeciálny príbeh, lebo je to slovenská Nemka, po vojne bola vyhnaná zo Slovenska s rodinou. Celý život žila v Nemecku a keď pochovala manžela a zistila, že niečo potrebuje zmeniť v živote. Vrátila do dediny na Slovensku. Skončí sa to drámou aj happyendom zároveň. Je tam humor, dráma, lebo ide tam aj o pašovanie ľudí a problémy v pohraničnom regióne. Dej sa zväčša odohráva na ukrajinskoslovenskej hranici. Zjavia sa aj Rómovia, utečenci, ľudia zo západu, východu, veď to sa tak prelína aj v skutočnom živote," hovorí režisér.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
