vyčleniť zo svojho rozpočtu finančné prostriedky pre rodiny, ktorým boli rozhodnutím súdu deti odobraté a umiestnené v detských domovoch (DD). Financie, ktoré má obec dať, majú poslúžiť na obnovu rodinných pomerov dieťaťa, aby sa mohlo vrátiť späť k rodičom. Samosprávy sú však podľa riaditeľky Detského domova v Tornali Magdalény Szobonyovej v šoku. Zvlášť, keď sa dozvedeli, že budú musieť šetriť domováckym deťom dve tisícky mesačne.
"Keď som na porade starostov Revúckeho okresu vysvetlila, o čo ide, boli doslova mimo. A zákon pritom nenadobudol účinnosť celý, len jeho časť, ktorá hovorí o tom, že samosprávy majú zatiaľ dávať peniaze rodinám a prispievať rodičom na cestu za svojimi deťmi do domovov," vysvetľuje riaditeľka.
Podľa jej slov poriadna mela začne onedlho, keď sa budú musieť obce podieľať na tvorbe úspor pre deti z DD. "Tu už nepôjde o pár drobných, ale o dvetisíc korún, ktoré budú musieť šetriť deťom každý mesiac na ich osobný účet. Manipulovať s peniazmi na účte sa bude môcť len po rozhodnutí súdu," uviedla M. Szobonyová.
Niektoré nami oslovené samosprávy mali ohľadom spomínaného zákona obrovské medzery a ešte aj dnes, deväť mesiacov po platnosti zákona, nevedeli aká je vlastne ich povinnosť.
Tam, kde vedeli, čo ich čaká, doslova tŕpnu, odkiaľ na naplnenie litery zákona zoberú financie. "My vieme, čo zákon od nás požaduje. Problém je však v tom, že nevieme, ktoré deti z mesta sú v domovoch. Zákon sa totiž dotýka len tých, ktorí sú v DD od januára tohto roku," uviedla Eva Dovalovská z Mestského úradu v Dobšinej. "Vieme o prípade malého chlapca, s ktorým sa starí rodičia odsťahovali do Čiech. Nevieme však, komu a kde máme prispieť a hlavne, odkiaľ na to budeme v budúcnosti mať," vysvetlila E. Dovalovská.
Podľa sociálnej pracovníčky Detského domova v Dobšinej Alice Šmelkovej zasiela domov samosprávam dotazník, ktorý DD a samosprávy predurčuje k spolupráci. "Pýtame sa v ňom, či dieťa má príbuzných, ku ktorým ho môžeme dať, ak sa oň nevedia postarať rodičia. Alebo čo obec robí pre to, aby sa deti mohli vrátiť domov a podobne," hovorí A. Šmelková.
Podľa jej slov najlepšiu spoluprácu majú s obcou Rudná v Rožňavskom okrese, kde starosta spolupracuje podľa Šmelkovej ukážkovo. "Čo sa prevencie a nápravy rodinných podmienok dieťaťa zo strany obcí týka, väčšinou nám odpíšu, že náprava nie je možná, lebo ide o neprispôsobivých Rómov. Myslím si však, že skôr ide o to, že samosprávy nemajú záujem niečo riešiť," hovorí Szobonyová.
Podľa jej slov mestá rodičom, ktorí nie sú zdatní v zákonoch, ani len nedajú vedieť, že majú nárok na príspevok na cestovné, aby mohli sčasu načas vidieť svoje deti v domovoch. "Z vlastnej skúsenosti vieme, že rodičia za deťmi chodia. A na cestu si požičiavajú a potom musia vrátiť mnohonásobne vyššie sumy," dodala M. Szobonyová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer