Žobračenky na sumu 10 krajciarov a 5 grajciarov totiž vydala obec ešte v roku 1848 a ich platnosť bola tridsať dní. Chudobní Štítničania tak s pomocou Božou i obecnou nakŕmili svoje rodiny. Žobračenky objavili Štítničania v starých archívoch, sú napísané v maďarskom jazyku a obec ich pri príležitosti vysvätenia Mariánskeho súsošia Nanebovzatia Panny Márie dala opäť do obehu. "Urobili sme asi sto kópií, z ktorých päť je uložených v Národnej banke kvôli evidencii," vysvetlila starostka Štítnika Katarína Zajacová.
Ako však v zapätí starostka dodáva, "ide len o historickú ceninu, ktorá dnes už nemá platnosť. Tá vypršala po tridsiatich dňoch ešte v roku 1848. Je to však kus histórie obce. Ako spomienkový predmet ju budeme dávať napríklad hosťom. Obyvatelia si ju budú môcť tiež kúpiť, asi za 50 korún. Na druhej strane tejto žobračenky bude vytlačený aj slovenský preklad."
Vydanie starobylej dávky v hmotnej núdzi sa uskutočnilo pri príležitosti vysvätenia súsošia Nanebovzatia Panny Márie. Súsošie, v Štítniku dlho považované za morový stĺp, bolo v rámci programu SAPARD zreštaurované za 7,5 milióna korún. Obec prispela na jeho obnovu čiastkou dva milióny korún. Problémy Štítničanom spôsobil aj pozemok, na ktorý museli sochu z bezpečnostných dôvodov presťahovať. Po počiatočných peripetiách s delimitáciami dostal pozemok do svojej pôsobnosti Košický samosprávny kraj, ktorý ho z symbolickú sumu odpredal obci.
"Socha je tak postavená na pozemku obce, je zapísaná ako obecný majetok i ako kultúrna pamiatka," dodala starostka.
Súsošie bolo postavené podľa kanonickej vizitácie na príkaz Juraja Gyöngyössyho. Veľkomoravský kanonik, politik a maďarský barokový básnik investoval do sochy rovných 1000 ríšskych florénov a na jej udržiavanie poskytol ďalších 3400 vtedajších peňazí.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
