rozhodla za každú cenu podporiť vláda. Motívom je udržanie okolo 600 pracovných miest a využívanie domácej surovinovej základne. Peniaze daňových poplatníkov by teda mali putovať súkromnej eseročke Siderit. Ako sa to udeje, zatiaľ nik nevie. Ministerstvo hospodárstva má do konca roka vymyslieť, ako na to. Predstavitelia spoločnosti Siderit sa k svojim nárokom, skôr než ich posúdi rezort, odmietli vyjadriť. Najpravdepodobnejšie pôjde o kombináciu investičných stimulov, daňových úľav a podpôr na pracovné miesta i ekologické opatrenia. Hovorí sa i o štatúte sociálnej ťažby, známej z uhoľných baní, teda priamu dotáciu na každú tonu vyťaženého nerastu. Nepriamou pomocou je i politický tlak vlády na ceny plynu, od ktorých je produkcia nižnoslanského ťažobno-spracovateľského komplexu bytostne závislá.
Podľa expertov je finančná podpora štátu privátnemu ťažiarovi železnej rudy v EÚ nezvyklá a konkrétnu formu i výšku štátnej pomoci bude musieť posúdiť Brusel. Siderit bol medzi prvými slovenskými podnikmi, ktorý sa pustil do boja s plynármi. Našiel si i alternatívneho dodávateľa, ale prepravné podmienky a poplatky za transport predražili plyn na úroveň cien SPP. Spolu s ďalšími nespokojnými podnikmi sa obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý im dal za pravdu. Teraz sa usiluje o uzavretie mimosúdnej dohody s plynármi. "Výroba v Siderite je na hranici rentability, vyššia cena plynu ju urobí jednoznačne stratovou. Aby sme mohli uskutočniť plánované investície do zníženia energetickej náročnosti výroby a predĺženia životnosti bane, potrebovali by sme nakupovať plyn v terajšej cene aspoň počas troch rokov," uviedol na jar konateľ firmy Vjačeslav Semenov.
"Čo však môže vláda urobiť? Dokáže znížiť ceny ruského plynu a zvýšiť obsah železa v rude?" pýta sa Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií. Podľa neho je každá forma pomoci len odďaľovaním bolestivého konca. Štátom napomáhané umelé predchádzanie konkurzu popiera funkčnosť podnikateľského procesu, v ktorom konkurz hrá rozhodujúcu úlohu pri posudzovaní rentability projektu. Ak bane netvoria zisk vinou nekvalitného manažmentu a ložiská sú pritom dostatočne výnosné, v konkurze sa o ne pobijú noví záujemcovia. Investíciami zefektívnia ťažbu v očakávaní budúcich ziskov. "Ak sú ložiská nevýnosné, tak každý deň ťažby navyše predstavuje mrhanie prostriedkami. Strata zamestnania je v takom prípade pre baníkov výraznou komplikáciou, budú sa jej však musieť prispôsobiť a hľadať si nové uplatnenie," dodáva Ďurana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
