Záujem však až trojnásobne prevyšoval ponuku. "Huculské koníky určené na predaj boli v stajniach nových majiteľov už v máji," povedal riaditeľ OZ Igor Viszlai. Ťažného koňa z Muránskej planiny chcú mať najmä živnostníci, ktorí ťažia drevo po kalamite v Tatrách. Veľa nevyťaženej suroviny je totiž v neprístupnom teréne, kde sa technika nedostane. Jediným spôsobom, ako ho vyťažiť, je použiť na zváženie kone. Ešte pred tromi, štyrmi rokmi to ale s chovom na Muráni vyzeralo ináč. V začiatku procesu transformácie štátnych lesov sa rozhodovalo, či sa kone v jedinom chovnom závode na Slovensku budú vôbec držať. "Vďaka pochopeniu vedenia lesov pokračujeme ďalej a darí sa nám," hovorí riaditeľ.

Dnes chovajú asi 200 koní, osobitne vyšľachteného druhu norika muránskeho. Vzhľadom na dopyt by chceli stavy zvýšiť aspoň o pätinu. "Ideálne by dnes bolo 250-členné stádo, ktoré by malo najmenej 60 kobýl," uviedol riaditeľ. Okrem Slovákov, ktorí zviera využívajú najmä pri ťažbe dreva, sa o koníky začali v poslednom čase zaujímať aj chovatelia a súkromníci zo zahraničia, najmä z Poľska a Maďarska. Muránsky norik je špecificky vyšľachtený kôň, ktorý vznikol krížením huculského plemena s plemenami fjord, hafling a norik. Cieľom dlhoročnej šľachtiteľskej práce bol ťažný kôň, vhodný na prácu v horskom prostredí.

Autor: Muráň (TASR)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer