hlavou. Podľa názoru mnohých pedagógov nie je síce sociálne postihnutie legálnym dôvodom na umiestnenie dieťaťa do špeciálnej školy, no ani zaradenie do klasických základných škôl (ZŠ) pre niektoré tieto deti nie je riešením. Nevedia jazyk, nemôžu napredovať tak, ako iné deti.
"Sto percent detí v našej škole tvoria Rómovia. Mnohí žijú v neďalekej osade, v ktorej sa život zastavil už dávno. Deti tam žijú izolovane, neovládajú slovenský jazyk a potom prídu do školy," hovorí riaditeľka ZŠ v Muránskej Dlhej Lúke Jana Petrášová. Tu sa podľa nej začne rozvíjať príbeh, ktorý nemá nikdy dobrý koniec. "Uvediem príklad. Štvrtáci sa učili o domácich zvieratkách. Rómske dievčatko mi presne vedelo povedať, ktoré to sú, ale kravu označilo ako gurumi. Čiže hovorila vo svojom jazyku. Toto jej však nepomôže, ona musí komunikovať v slovenčine. Má však normálna škola čas na to, aby tieto deti učila hovoriť po slovensky? Nemá. Učí ich čítať, písať, počítať. A ony prirodzene zaostávajú. Nie preto, že sú retardované. A samozrejme, nepatria do špeciálnych škôl. Ony len nevedia jazyk. Od nás, z 1. až 4. ročníka, odchádzajú do špeciálnych škôl. Cítia sa v nich lepšie, ako v klasických školách."
Tu sa pozastaví nad tým, čo sa v takomto prípade dá robiť. Najlepšie podľa nej by bolo umiestniť deti do takej triedy, kde sa s nimi začne robiť od nuly. ZŠ má totiž svoje tempo, ktoré ony, pre absenciu jazyka, nedokážu zvládať. A tu by dokázali pomôcť špeciálne základné školy. Podľa riaditeľa ZŠŠ internátnej v Rožňave Ladislava Grígera, "ak by sa zmenila legislatíva, vedeli by sme pomôcť. Vec sa má nateraz tak, že my nemôžeme prijať dieťa, ktoré nemá odporúčací psychologický posudok. Nejde tu síce o psychickú retardáciu, no aj sociálna retardácia je vážny problém," uviedol L. Gríger.
Špeciálne školy už dnes disponujú kvalifikovanou pracovnou silou, ktorá by sa vedela venovať deťom aj z ťažko sociálne znevýhodneného prostredia. Mnohé deti totiž vo svojich šiestich rokoch vidia po prvýkrát zubnú kefku, v škole sa stretnú s vodovodom. "Vzhľadom na podmienky, z akých neraz pochádzajú, potrebujú tieto deti aj iné učebnice a prístup, než deti v klasických školách. Nehovorme o nich ako o menej inteligentných. Ony len nedostali šancu a dobehnúť v šiestich rokoch to, čo sa iným deťom dostáva doma od narodenia, nedokážu samy a nemôžeme im pomôcť ani my, pedagógovia," dodala Jana Petrášová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
