Elettrotecnica, ktorá núka 40,8 milióna korún. V súčasnosti je areál v správe Zboru väzenskej a justičnej stráže. O osude budovy sa rozhodovalo už dávnejšie, s firmou rokoval aj sám primátor mesta, vlani sa na ministerstve spravodlivosti rozhodlo aj o tom, že areál je prebytočný. No prevod majetku bol na jar odložený kvôli uzneseniu vlády o dočasnom zastavení privatizácie. Rozhodnutie vlády o jeho odpredaji je výsledkom výnimky z tohto uznesenia.
Talianska firma zaoberajúca sa výrobou elektroniky chce v Rimavskej Sobote vytvoriť približne 200 pracovných miest. "Mne je jedno, čo budú vyrábať, hoc aj tangáče s mestským znakom," smeje sa šťastný primátor mesta Štefan Cifruš. "Len nech sa splní tá informácia, že to bude aspoň dvesto miest," dodáva. "Chvalabohu, že sa to podarilo. Taliani vydržali čakať dva roky, kým prebiehali rôzne rokovania. Momentálne sa s nimi rokuje o konkrétnych podmienkach a už je len otázkou času, kedy výrobu elektrosúčiastok spustia. Toto je už mimo nás, takže neviem presne, kedy to bude".
Región s aktuálnou, takmer 29-percentnou nezamestnanosťou dvesto miest z biedy vytrhne len čiastočne. Ale riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Alexander Pataki je správou nadšený. Veď tohto roku už v meste stihli zatvoriť konzerváreň, nemecký investor Dräxlmaier odišiel ešte skôr, než stihol reálne investovať a napokon zlikvidovali aj pivovar. "Keď zatvorili pivovar, o prácu prišlo 96 ľudí. Nie všetci sú v evidencii, väčšina sa snažila nájsť si prácu. Ale mimo regiónu. A to je ďalší problém, že ľudia nám odchádzajú, lebo tu okrem mäsokombinátu Tauris už neostal takmer žiadny väčší závod. Zatvorením pivovaru sa teda počet nezamestnaných ľudí zvýšil, ale pravdupovediac, tá stovka pri takmer 12-tisícoch ľudí bez práce, to je len kvapka v mori," reaguje A. Pataki.
Vývoj nezamestnanosti v okrese Rimavská Sobota je silne limitovaný sezónnosťou. Od začiatku leta do konca novembra je každý rok nezamestnanosť o niečo nižšia, než počas roka. "Pohyb" predstavuje približne dve percentá. Nelichotivá situácia zle vplýva aj na pracovníkov úradu práce. "Náš pocit nie je najlepší, keď vidíte, že stále pribúda ľudí, ktorí stratili prácu zatvorením toho, alebo onoho podniku. Poviem vám príklad, ako to cítime u nás v úrade. Jedna naša pracovníčka predtým robila na odbore sociálnych vecí. A povedala mi, že 'mala som lepší pocit na odbore sociálnych vecí, lebo tam sa dalo ľuďom aspoň nejako pomôcť. I keď nie v plnej miere, ako by si to želali, ale aspoň sme nemali taký pocit bezmocnosti'. Tak to je, tá bezmocnosť je najhoršia," dodal A. Pataki.
Ani tí, ktorí sa zamestnali, nie vždy natrafia na zamestnávateľa, ktorý ich prácu aj adekvátne ocení. Nejeden totiž využíva fakt, že je v tomto regióne príliš málo pracovných príležitostí a ľudia si vyberať nemôžu. A tak im za úctyhodné výkony na pracovisku vyplácajú minimálnu mzdu. "Toto by si napríklad v takej Bratislave dovoliť nemohli," súhlasí riaditeľ úradu práce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
