rodine. Strávia ich totiž u svojich adoptívnych rodičov v Taliansku. V rámci medzinárodných adopcií si 6-ročného chlapčeka a jeho dve 9 a 13-ročné sestry adoptoval 40-ročný manželský pár. Najstaršia zo súrodencov má navyše diagnostikovanú ľahkú mozgovú obrnu. Psychologička Babela Ivanová z Rožňavy sa za tridsať rokov svojej praxe nestretla s prípadom, že by si niekto adoptoval rómske postihnuté dieťatko. Keďže tieto deti pochádzajú z dediny blízko Dobšinej, kde doposiaľ žijú ich príbuzní, z etických dôvodov nezverejňujeme ich mená a fotografie.
"Cesty osudu týchto súrodencov neboli jednoduché. Ako maličkí sa v domove ocitli jeden po druhom. Prvého zo súrodencov si adoptovali chlapčeka, keď mal tri roky. Po celý čas, čo býval so svojou rodinou v Taliansku, mu rodičia opakovali, že má na Slovensku dve sestry. Ich zmysel pre pokrvné príbuzenstvo bol taký silný, že po troch rokoch od prvej adopcie sa vrátili na Slovensko a osvojili si aj obe sestry," hovorí psychologička Babela Ivanová, ktorá s rodinou úzko spolupracovala pri adaptácii.
Podľa jej slov ide o výnimočný čin dvoch ľudí, ktorých myslenie a konanie je na vysokej sociálnej úrovni. Svoj počin nezdôvodňovali ničím. "Argumentovali len, že chlapček má rodinu a rodina má byť spolu. Ich konanie je o to vzácnejšie, že si vzali aj najstaršiu zo sestier, ktorá má ľahkú mozgovú obrnu. U zahraničných rodičov je bežné, že im nevadí adoptovať si rómske dieťatko, ale aj postihnuté... Toto som za 30 rokov svojej praxe nezažila," hovorí B. Ivanová.
Príprava na adopciu začala v Taliansku, kde vtedy ešte bezdetný pár prešiel radom procedúr, ktoré toto osvojenie vyžaduje. Po príchode na Slovensko museli s deťmi stráviť jeden mesiac pod dohľadom pracovníkov sociálky. "Bolo úžasné sledovať, ako sa na to pripravili. Najali si právnika, tlmočníka a učiteľa taliančiny. Ten deti učil jazyk, aby prekonali rečovú bariéru. Chlapček, naopak, po slovensky už zabudol, vedel povedať len ahoj, no na sestry si pamätal. Rodina si žiadala ich fotografie, posielali si pohľadnice a podobne. Počas mesiaca deťom vytvárali program, mali stanovený denný režim, komunikovali s nimi, aby si na seba zvykli," vysvetľuje psychologička.
Rodičia s deťmi pozerali prostredníctvom satelitu len talianske programy, čítali talianske rozprávkové knihy. Pre postihnuté dievčatko už majú doma pripraveného logopéda a špeciálneho pedagóga. Podľa B. Ivanovej ani jeden z manželov nepomýšľal na to, že by v budúcnosti vo svojich "nových" deťoch neživili spomienky na rodnú krajinu. "Chcú tu s nimi tráviť dovolenky, ukázať im, tu ste sa narodili a žili. Myslím si, že tieto deti natrafili na skvelých ľudí. Toto by som dopriala všetkým deťom v domovoch," zapriala si psychologička B. Ivanová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
