a v podmienkach, ktoré sa len ťažko dajú nazvať obývateľnými. Po zverejnení informácii o jeho osude sa na našu redakciu obrátili súrodenci tohto mladého muža.
"Po tom, čo ste o ňom napísali, to ako a kde žil, sme sa stretli s nepríjemnou reakciou ľudí, ktorí našu rodinu poznajú. Jedni sa nám z nevysvetliteľných príčin vysmievajú, iní nás odsudzujú za to, že sme mu nepomohli, keď to potreboval. To však nie je pravda," začína vysvetľovať najstarší zo súrodencov.
Pomaly, po kúskoch odkryli žiaľom zlomení príbuzní príbeh svojho najmladšieho brata, ktorého doma nik nenazval ináč, ako miláčik. V roku 1991 nám na rakovinu zomrela mamka. O niekoľko rokov sme pochovali aj ocka a na oboch rodičov bol Milan veľmi citovo naviazaný. Ich smrť ho hlboko zasiahla, nemohol sa s ňou zmieriť," vysvetľuje jedna zo sestier.
Po smrti rodičov starší súrodenci prenechali najmladšiemu z rodiny rodičovský dom, v ktorom dlhé roky žil. Bol takmer rovesníkom svojich synovcov, teda detí svojho najstaršieho brata. Chodievali spolu hrávať na diskotéky, Milan posilňoval, jednoducho žil životom mladého človeka. Bol obkolesený láskou veľkej rodiny. "Ľudia si pošuškávajú, že nás bolo toľko veľa. No nám nikdy nič nechýbalo. Iba ten, kto žije v takej veľkej rodine vie, aké je to šťastie. Nie hanba, či niečo podobné," hovorí ďalšia zo sestier.
Život najmladšieho brata zmenila podľa súrodencov láska k žene. "Bola to jeho prvá veľká a zdá sa životná láska. Pobláznila mu hlavu a nechala ho tak. Robil pre ňu všetko. Najprv predal prednú časť domu. S peniazmi sa vybral za ňou do Bratislavy a tam spolu všetko minuli. Keď už nemal nič vrátil sa stopom domov. Potom predal zvyšok a aj peniaze za ten, minul s ňou. Aj tak ho nechala a to ho zlomilo," smutne vysvetľuje brat.
Milan sa potom životom už len pretĺkal. Býval raz u jedného súrodenca, raz u druhého, nikde nemal pokoja. Nikde nechcel ostať bývať, odmietal pomoc nielen ľudí z dediny, ale aj vlastných súrodencov. "Nie je nič horšie ako keď sa pozeráte na toho, koho veľmi ľúbite a on sa vám stráca pred očami. Bol to náš brat, nezabudli sme naňho, ani sa nevykašľali ako si niekto myslí. Nemohli sme mu pomôcť, lebo to nechcel," dodávajú.
Milan mal poslednú rozlúčku vo štvrtok. Boli na nej všetci tí, ktorí ho poznali a mali radi. "Veľa ľudí nás morálne podporilo. Najviac by sme sa chceli poďakovať rožňavskej polícií a prokuratúre. Veľmi nám vyšli v ústrety," povedal najstarší zo súrodencov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
