Rožňava - V rožňavskom vojenskom útvare majú prvýkrát v histórii svojho duchovného. Kapitán Jozef Paluba tu pôsobí len niekoľko týždňov.
"Ja som už nastúpil prvého marca, ale len na krátko, lebo som odchádzal na misiu. Definitívne som tu naozaj len pár týždňov," vysvetľuje. Jeho hlavnou úlohou je a bude zvýšenie komunikácie s vojakmi. "Vzhľadom na pribúdanie rôznych udalostí, aj tragických a bolestných, musíme komunikovať s každým jedným človekom špeciálne. V posledných dňoch robím prednáškovú činnosť s každou rotou. Nabádam chlapcov k tomu, aby si uvedomili, že nás ako vojakov, ale aj ako ľudí, nesmie nič zaskočiť".
Bežný deň vojenského duchovného zatiaľ teda zaberá hlavne zoznamovanie sa s vojakmi. Vníma problémy každého útvaru a pomáha v práci aj veliteľovi. "Človek je neskutočne veľká hlbočina, do ktorej treba zasievať pozitívne veci. Už z tváre človeka sa dá vyčítať, ako žije svoj život. Či ho má pokojný, alebo rozbitý a utrápený. Dá sa to poznať na diaľku. Hlavným cieľom mojej činnosti je komunikácia s ľuďmi. S tými, ktorí majú bližšie k Bohu, aj s náboženskými činnosťami a s tými, ktorí nie, k tým sa snažím priblížiť iným spôsobom".
J. Palubovi nezáleží na tom, či je vojak veriaci, alebo nie. K dispozícii je každému, bez rozdielu. "Mnohých kolegov mám ateistov a sme kamaráti, sadneme si spolu na pivo a hovoríme o všetkých ľudských problémoch," podotkne.
V Rožňave má na starosti stovky vojakov. "Je nás dosť. Obsiahla by to vari jedna dedinská farnosť. Taká silnejšia," vysvetľuje. Hovorí, že ani sám nevie, odkiaľ vlastne pochádza. "Narodil som sa v Poprade, potom som býval v Zamagurí, nakoniec som dlhé roky bol v Poprade, v Kežmarku, bol som v dvoch misiách na Cypre a teraz som tu".
Tragédie a ťažké životné skúšky nezažívajú vojaci len vo svojom povolaní, ale aj v súkromí. A tak, ako sa snaží vojenský duchovný dávať dokopy duše vojakov, aj sám má svoje starosti. Pre chlapov má však jednu dobrú radu: "Zdôrazňujem, že netreba sa hanbiť za slzy. Lebo mnohí sa potom utiekajú k iným spôsobom, ako sa vyrovnať s trápením. Muži sa nevyplačú, nevyrozprávajú sa a to nie je dobre, lebo likvidujú seba samých".
Okrem chlapov, ktorých je drvivá väčšina, sú v útvare aj ženy. Prácu s nimi však ako rozdielnu nevníma. "Možno ženy sú bytosti viac zodpovednejšie, viac sa snažia. Ale otázkou rozdielov v práci s mužmi a ženami som sa nezaoberal nikdy".
V blízkej budúcnosti bude rožňavské vojsko riešiť aj otázku kaplnky. Dovtedy bude zriadená dočasná pastoračná miestnosť. "Stála kaplnka by mala pôsobiť slávnostnejšie. Mnohí chlapci totiž chcú mať v nej sobáš. Sú to vojaci, ktorí boli so mnou na misii a slúžia v rôznych útvaroch na Slovensku. A keďže sme tam nadobudli silné vzťahy, chcú, aby som ich zosobášil ja. Tak budú prichádzať napríklad z Nitry až do Rožňavy".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
