mesiacoch vývojom doposiaľ stagnujúceho mesta Jelšava v Revúckom okrese. S príchodom zahraničného investora, ktorý už rozbieha svoje aktivity v meste, súvisí aj dopyt po bytoch pre zamestnancov.
"Byty vo vlastníctve mesta už neostali," informoval primátor Jelšavy Milan Kolesár. "Dvadsať sme ich napríklad predali dcérskej firme MPG Holding, ktorá tu podniká. Čo je však problém, sú tri bytovky a jedna ubytovňa, spolu s vyše 50 prázdnymi bytmi, patriacimi Ministerstvu obrany SR. Ostali tu po vojakoch. Dopyt by bol, máme stovky žiadostí o pridelenie bytov, ale kým patria ministerstvu, my s tým nemôžeme urobiť nič. Pritom štát mestu platí za dodávku tepla vyše 2-milióny korún ročne. A v bytoch nik nebýva," dodáva primátor.
Hovorca rezortu obrany Vladimír Gemela hovorí, že "v prvom rade je potrebné zabezpečiť transformáciu Barmo, bytovej agentúry, ktorá byty rezortu spravuje. Túto problematiku vnímame komplexne, v rámci celého Slovenska, nielen Jelšavy. Až keď bude transformácia hotová, práve teraz prebieha, budeme môcť pristúpiť k zmenám. Kedy to bude, to teraz neviem povedať, ale verejnosť o tom budeme informovať". V. Gemela ešte dodal, že nie je v jeho právomoci predpovedať, či budú byty v budúcnosti v majetku mesta.
V každom prípade, jelšavská samospráva krok po kroku pripravuje prostredie pre to, aby sa turusko-japonská firma na výrobu kremíka udomácnila. Kvôli tomu chcú napríklad zbúrať už beztak polorozpadnuté rodinné domy na prístupovej ceste k sídlisku so spomínanými bytovými jednotkami. Tento nápad vzišiel viacmenej od obyvateľov Jelšavy, ktorým ešte na jeseň samospráva rozposlala dotazník, kde sa mali vyjadriť, do čoho by chceli investovať 10-miliónov korún, ktoré získala Jelšava od spomínaného investora za predaj pozemkov v areáli bývalých kasární. Jednou z častých odpovedí bolo zbúranie schátraných domov tak, aby tam mohla vzniknúť cesta pre autá smerom na sídlisko, aby tam bolo parkovisko, alebo by mohla plocha ostať voľná pre budúcu výstavbu radoviek.
"Čo sa tých barakov týka, je ich päť. Našli sme ich vlastníkov, zháňali sme ich kade-tade po Európe, lebo niektorí pracujú v Anglicku, aby sme mohli domy od nich odkúpiť. Keďže suma za predaj bola výhodná, za barak sme ponúkali od 150- do 200-tisíc korún, všetci súhlasili. Peniaze sú vyplatené, zmluvy podpísané a teraz čakáme na vklad do katastra. Baraky chceme zbúrať. Ale obávam sa, že spadnú skôr, než dostaneme búracie povolenie. V decembri ich totiž neznámi vandali rozobrali, pokradli strešné krytiny a krovy a teraz to vyzerá, ako kedysi v Sarajeve. Ostali len holé steny," povedal primátor.
Pôvodní obyvatelia barakov sa nachádzajú buď v Anglicku, alebo v obciach v okrese Košice-okolie, odkiaľ sa predtým na Gemer prisťahovali. Ďalšie rodiny si namiesto domov kúpili byty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
