zabitej ošípanej. Dôvodom je zákon o veterinárnej starostlivosti a nariadenie Vlády SR, ktoré hovorí o monitorovaní zoonóz a ich pôvodcov. To, čo podľa odborníkov ľuďom hrozí, je totiž svalovec, ktorý sa prenáša zo zvierat na človeka. A preto je odoberanie a vyšetrovanie vzoriek najspoľahlivejšou prevenciou proti nákaze. To, čo môže samotných chovateľov obťažovať, je fakt, že vzorky musia priniesť z ktoréhokoľvek konca okresu do sídla úradu. V prípade Rožňavského okresu do Rožňavy, v prípade Revúckeho do Rimavskej Soboty a to osobne. Veterinár k nim totiž nepríde. Niekde, najmä v dedinách Revúckeho okresu, môžu náklady na prevoz presiahnuť niekoľko sto korún. Chovatelia len nechápavo krútia hlavami. Ako to bude vyzerať v praxi a čo vlastne majú robiť majitelia ošípaných, na to sme sa opýtali riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Rožňave Ladislava Kerpána.
Povedzme, že niekde na dedine v okrese sa na sobotu rozhodne majiteľ svine urobiť zabíjačku. Čo má urobiť ako prvé? „Najneskôr do piatku, alebo jeden pracovný deň pred zabíjačkou od 7. do 15. hodiny, to musí na náš úrad nahlásiť písomne alebo telefonicky, faxom, e-mailom. Poskytne nám adresu, plánovaný dátum zabíjačky a telefónne číslo".
Ako má postupovať v sobotu skoro ráno, na začiatku zabíjačky? Má čakať, kým k nemu príde veterinár? „Nie. Práveže on je povinný z bráničných pilierov ošípanej zobrať vzorku mäsa, teda svaloviny, odložiť ju v sáčku do chladničky a doručiť ju do nášho sídla. Na vlastné náklady. Nehradí sa vyšetrenie ani ten ďalší odvoz. To hradí štát. To, čo zaťažuje chovateľa, je doprava do nášho sídla".
Tým to pre chovateľa končí? „Áno. V prípade, že by bola pozitivita na svalovca dokázaná, do 24 hodín to má hlásené na svojej adrese a veterinári urobia opatrenia. V prípade negativity sa nič nedeje".
Ako bude vedieť, odkiaľ má tú vzorku vyrezať? „Usmernenie zašleme každému obecnému a mestskému úradu a tam je to opísané. Mäsiari vedia, kde je bránica. Tá delí hrudnú dutinu od brušnej. Tam je svalový prstenec a väzivová časť, z ktorej sa vyberú dve 5-centimetrové kocky z ľavej aj pravej strany".
Máte už nahlásené nejaké zabíjačky? „Nemáme, zatiaľ".
Kto skontroluje, že niekto v dedine zabil prasa a nenahlásil to? „Podľa nariadenia by to mala kontrolovať krajská veterinárna a potravinová správa. Samozrejme, že my ako veterinári, máme centrálnu evidenciu chovu. Kto má nahlásenú ošípanú, ten musí nahlásiť aj zabíjanie. Keď však ošípané nie sú zaevidované v centrálnej evidencii, nevieme dokázať, že niekto zabil prasa".
Kto musí nahlasovať chov ošípaných? „V centrálnej evidencii chovateľov hospodárskych zvierat sa evidujú ošípané len nad dva kusy".
To znamená, že keď má nejaká domácnosť len jednu ošípanú a zabije ju, tak o tom ani nemusíte, respektíve nebudete vedieť.
„Nevieme to dokázať. Nemáme na to páky. Možno len keď to nahlásia susedia".
Nie je teda toto nariadenie o povinnosti nahlasovať zakáľačky zbytočné? „V žiadnom prípade nie. Je tam síce tá záťaž s prevozom vzorky, ale je to vhodná forma prevencie proti nákaze. Prehľad budú mať veterinári a aj chovatelia, ktorí potom v prípade negatívnej vzorky môžu pokojne konzumovať klobásy. V nich totiž svalovec pretrvá aj po údení".
Koľko ošípaných sa chová v okrese? „Sme najmenší okres v Košickom kraji a myslím, že aj na Slovensku, čo sa produkcie ošípaných týka. Máme asi štyri väčšie výkrmne a viac nič. Odtiaľ sa všetky ošípané dostávajú na bitúnok".
A existuje prehľad o tom, koľko drobných chovateľov je v okrese? „Približne do tisícky. Zabíjačiek je ročne maximálne aj s nákupom 1200 až 1500. To je veľmi málo. Okres Rožňava nemá tradíciu v chove ošípaných".
Čo stvára v tele človeka svalovec
Svalovec má tendenciu usídliť sa do dýchacích alebo žuvacích svalov u človeka. Patrí medzi zoonózy, prenáša sa zo zvierat na ľudí. V svetovom meradle je to tretia najčastejšia zoonóza vôbec. Do tela človeka sa dostane z mäsa. Keď sa mäso upečie, uvarí, svalovec sa pri 60 stupňoch deštruuje. Ale nebezpečné je surové mäso a hlavne obľúbené klobásy. Pri ich údení sa svalovec nezlikviduje. Tam prežije.
"Napríklad z diviaka jedzte len guláš, tepelne opracované mäso. Domácu sviňu zväčša tepelne upravujeme, ale klobásy z nich sú nebezpečné. Keď má však vzorky chovateľ vyšetrené, má istotu, že svalovca nemá ani v klobáse," hovorí L. Kerpán.
V prípade pozitivity na svalovca sa tento parazit dostane prostredníctvom jedla do svalov človeka. Opúzdri sa tam a zabraňuje činnosti svalových snopcov. Väčšinou sa usídľuje v priečne pruhovanom svalstve, tam, kde je najväčší pohyb a svalstvo namáhané. U človeka sa to prejaví bolesťou pri dýchaní či žuvaní. "Parazit sa už v organizme ako konečný hostiteľ nedá zlikvidovať. Existujú len preparáty na rýchlu kalcifikáciu, aby sa opúzdril a nedeštruoval svaly človeka".
V Rožňavskom okrese za posledných 32 rokov nebol zaznamenaný výskyt svalovca. U diviakov boli dva prípady pozitivity, približne pred 15 rokmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
