z terajších priestorov, ktoré sú podľa riaditeľky školy nevyhovujúce. Okrem toho, škola dostala od cirkvi z terajších priestorov výpoveď.
"Dobre je to tak, ako to je," znela bezprostredná reakcia starostu obce Jána Vrtiša na otázku, či sa nenašla cesta k dohode s cirkvou.
Chátrajúcu budovu bývalej pošty kúpila obec do svojho vlastníctva vďaka dotácii z ministerstva školstva. Do opráv bude musieť investovať okolo 800-tisíc korún. Úpravy prebiehajú už od decembra a triedy sú už hotové. Najviac sa teší 8-členný personál málotriednej školy, ktorý pracuje v tomto školskom roku so 42 deťmi. Učia sa v dvoch normálnych triedach a v dvoch špeciálnych. Každé jedno dieťa býva v tamojšej rómskej osade v zlých sociálnych podmienkach. Väčšina detí má nízky intelekt. Metódy špeciálnej pedagogiky sú nutné aj preto, že keďže nie je uzákonená povinná prípravka pred nástupom do prvého ročníka, materskú školu jednoducho nenavštevujú a tak vyzerá aj ich mentálna vyspelosť v prvom ročníku. "Tie deti nám nevedia ani poriadne rozprávať. Máloktoré postúpi do druhého ročníka, pretože v prvom im vštepujeme tie vedomosti, ktoré už mali ovládať niekoľko rokov. Jednoducho, prvý ročník nahrádza v ich prípade prípravku. Naopak, na tých deťoch, ktoré navštevujú materskú školu, prípravu vidno," hovorí riaditeľka základnej školy Jana Petrášová.
V prípade školy v Muránskej Dlhej Lúke by sa azda zišlo zriadiť takzvané nulté ročníky. Tie sa považujú za prvý rok povinnej školskej dochádzky a zákon školám umožňuje, na rozdiel od materských, riešiť vymeškávanie vyučovacích hodín s úradom sociálnych vecí odobratím prídavkov na dieťa, aj uložením výchovného opatrenia. "Ak dieťa nie je schopné ísť do školy a vek mu to dovoľuje, malo by mať odklad nástupu do prvého ročníka. Ale v podmienkach týchto detí ten odklad účel neplní, lebo ich rodičia nevychystajú do škôlky. Prípravný ročník totiž povinný nie je," vysvetľuje riaditeľka.
Čo sa týka dochádzky, tá je podľa nej po určitých zásahoch dobrá, ale záujem rodičov je chabý. Účasť na rodičovských združeniach je nulová. Maximálne príde jeden, dvaja rodičia. Ak niečo učiteľky od nich potrebujú, musia ísť priamo do osady. "My sme už niekedy bezmocné, pretože rodičom na deťoch nezáleží a málokedy sa stretneme s takým, ktorý sa pýta na prospech. Len keď počujú, že je možné udeliť štipendium, tak na to sa spýtajú. Napríklad ani polročné vysvedčenie im nemôžeme dať domov, len na nahliadnutie. Nevrátili by sa nám späť".
J. Petrášová verí, že to, čo urobila obec pre presťahovanie školy, si rodičia budú vedieť vážiť. "Ktorý starosta by sám osadzoval plastové okná?" pýta sa. "Neraz som toho nášho stretla v montérkach, ako sa osobne podieľa na opravách".
Z obecného rozpočtu ide v Muránskej Dlhej Lúke asi tretina na školstvo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
