Národnú prírodnú rezerváciu a Národný park Slovenský raj s vysokým stupňom ochrany. Už tieto, právom honosné pomenovania dávajú tušiť, že ide o časť krajiny, o ktorú sa musia obzvlášť starať a sústavne ju zveľaďovať všetky orgány a inštitúcie, ktoré majú vo svojej pracovnej náplni chrániť životné prostredie v záujme uchovania krásy prírody pre ďalšie generácie, pre vedecký, kultúrny, klimatický, zdravotný, rekreačný a turistický význam. Pravidlá stanovené k ochrane prírody sú záväzné ako pre organizácie, tak i pre všetkých občanov a návštevníkov tejto oblasti. Bohužiaľ, skutočnosť je iná, pretože stanovené pravidlá ochrany prírody sa často porušujú.
V južnej časti Národného parku Slovenský raj leží pekná horská dedinka Stratená s okolo sto trvalými obyvateľmi. Ešte v neďalekej minulosti sa hovorilo, že táto dedinka je vstupom do Slovenského raja. Každoročne sem zavíta množstvo domácich i zahraničných turistov. Cez dedinu vedie štátna cesta I. triedy, po ktorej každý deň v zime i v lete premávajú stovky osobných a veľkotonážných vozidiel. Práve táto, hlavne nákladná doprava, je zdrojom veľkého znečisťovania ovzdušia, abnormálnej hlučnosti, poškodzovania domov nachádzajúcich sa pri ceste a devastácie prírody. Najmä v jarných mesiacoch je ovzdušie nedýchateľné. Posypový materiál navezený na vozovku v zime kvôli zjazdnosti je vozidlami prepravujúcimi ťažký náklad, napr. drevo či iné stavebné materiály, pri každom prejazde rozvírený a mračná prachu zasypávajú široké okolie. Obyvatelia obce i turisti prichádzajúci za krásami prírody musia dýchať nie zdravý horský vzduch, ale splodiny spôsobujúce poruchy zdravia. Stanovená 60-kilometrová rýchlosť je často prekračovaná a v letných mesiacoch skupiny motorkárov nerešpektujú žiadne predpisy.
Miestni občania tento stav kritizujú a dožadujú sa zjednania nápravy u orgánov ochrany životného prostredia, avšak zatiaľ bez výraznejšieho efektu. Chápem, že organizáciám, ktoré spôsobujú v rámci svojej podnikateľskej činnosti znečisťovanie ovzdušia a nadmernú hlučnosť, nie je možné jednoducho zakázať ich činnosť, pretože komunikácia vedúca údolím Hnilca je jediná, po ktorej je možné prepravovať materiály. Myslím si však, že by bolo možné zlepšiť čistotu ovzdušia, keby orgány zodpovedné za ochranu životného prostredia v Národnom parku Slovenský raj účinnejšie dohliadali na plnenie zákonom stanovených pravidiel ochrany. Napríklad by mali požadovať, aby sa Správa ciest a komunikácií urýchlene a dôsledne starala o odstraňovanie posypového materiálu z vozovky a neponechávala ho tam i niekoľko mesiacov, teda aby povrch vozovky bol pravidelne očisťovaný s použitím cisterien s vodou. K zlepšeniu by určite prispelo i zníženie jazdnej rýchlosti pre všetky motorové vozidlá na 40 km za hodinu.
Takéto opatrenia vedúce k ochrane životného prostredia sú aplikované ako samozrejmosť v mnohých obciach Slovenska, či v zahraničí. Stačí zoznámiť sa s úrovňou ochrany prírody napr. v susednom Rakúsku a iných štátoch, kde sú porovnateľné podmienky ochrany prírody s našimi. Toto je predpokladom, aby naša krásna krajina prilákala podstatne väčšie množstvo nielen domácich, ale i zahraničných turistov, čo bude bezpochyby i ekonomickým prínosom pre tento kraj a celú republiku.
Autor: Ján Majer
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
