obchodíky, najmä tie s potravinami.
Nie že by som chcel nad nimi plakať. Ale... odteraz budem musieť kvôli každej drobnosti vstúpiť do bludiska supermarketov a dávať si čoraz väčší pozor, aby som kúpil iba to, čo skutočne potrebujem. Jasné! Je dobré, že sme prestali byť rukojemníkmi miestnych obchodníkov, že prišla konkurencia, že si môžeme vybrať, že máme viac tovarov, možno i lepšie ceny. Viem, že je tu globalizácia, silní požierajú slabších, cena je diktátom. Napriek tomu sa neviem ubrániť pocitu, že sme z jedného extrému skočili do druhého. Z područia malých do zajatia veľkých.
A teraz musíme zase trpieť ich muchy. Napríklad rady pri pokladniach, aroganciu zamestnancov, či nezmyselné pravidlá, ktoré vymyslel niekto "hore". Okrem toho, ak je človek náročnejší, stále musí chodiť nakupovať inde. Lebo rožňavské prevádzky obchodných sietí akoby boli tretej kategórie, kým vo veľkých mestách sú tej vyššej. Poznám na dedine malý obchodík. Je v ňom všetko to najnutnejšie, čo je trebárs potrebné k nedeľnému obedu. Hlúposti v ňom nenájdete. Je otvorený vtedy, keď ľudia prichádzajú z práce, ale i cez víkendy a sviatky. Predávajú v ňom dve tetušky, z ktorými sa dá porozprávať o hocičom, a ktoré zaujíma, ako sa zákazník cíti. Škoda, že vymierajú malé obchody. Správne by bolo, kedy mohli existovať ďalej. Aby sme si mohli vždy vybrať zo širokej palety možností tú, ktorá nám najviac vyhovuje.
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
