Jeho dobývací priestor získala ešte vlani košická spoločnosť Pideco CGF, za ktorou sú neznámi Kanaďania. Baňa je však už dva roky zatopená, mineralizované banské vody vytekajú na povrch a predstavujú záťaž pre životné prostredie. Ďalším problémom je, že povrch bane a zariadenia patria inému vlastníkovi ako podzemie, a to Rudohorskej investičnej spoločnosti. Navyše tu má záujmy aj miestna samospráva. Z bane chce urobiť skanzen.
"Mesto platí zatiaľ jej stráženie. Má záujem kúpiť povrchové objekty spolu s pozemkami a zachovať jedinečné banské dielo spolu s historickým odkazom tunajšieho baníctva pre budúce generácie," tvrdia členovia baníckeho spolku Bratstvo. Tieto úmysly však narážajú na plány firiem Pideco CGF a Rudohorskej investičnej. Bývalí baníci a geológovia z Bratstva si nevedia predstaviť, ako ich dokážu zladiť a neveria ani v oživenie bane.
V spoločnosti Pideco CGF sú aktívni profesori baníckej Fakulty Berg, Technickej univerzity v Košiciach. Údajne stojí za ich projektom istý kanadský Slovák. Žila Strieborná v Mária bani bola až do zatopenia považovaná za najcennejšie ložisko farebných kovov na Slovensku. Prvá ťažba v tejto lokalite sa začala ešte v stredoveku. Pred rokom 1989 rozhodol vtedajší štátny podnik Železorudné bane o veľkej investícii do rozšírenia dobývania. O dva roky však boli práce zastavené. Po privatizácii sa baňa dostala do správy spoločnosti Želba. Tá sa kvôli ekonomickým ťažkostiam rozhodla baňu zatopiť a v roku 2002 skončila v konkurze.
Podľa niektorých odborníkov je v bani niekoľko miliónov ton ťažiteľných zásob rudy v miliardových hodnotách. Iní tieto údaje, ako i efektívnosť ťažby spochybňujú. Podľa pôvodnej štúdie jej uskutočniteľnosti, ktorú si dala vypracovať ešte Želba, by sa z nej dalo ročne získať 1800 ton medi, 1100 ton antimónu, 40 ton striebra a 90 kilogramov zlata. Pri efektívnom dobývaní a úprave by bola ťažba pri súčasných cenách farebných kovov vysoko zisková. Odhadovaná viac ako pol miliardová investícia by sa vrátila za tri, či štyri roky.
Podľa novely banského zákona má vlastník dobývacieho priestoru päť rokov na začatie ťažby a rezervovať si takéto ložisko do budúcnosti môže byť výhodnou investíciou, tvrdia odborníci.
Autor: zub
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
