toho, čo sa udialo s informáciami, ktoré sa napríklad do toho ktorého článku nezmestili. Alebo s úvahami, ktoré články vyvolali.
Štát malým obciam nevychádza v ústrety, žiaden projekt nám ešte neprešiel, žiadne peniaze z eurofondov sme ešte nedostali a pritom nás vypracovanie projektov stojí nemalé peniaze. To boli slová starostov v jednom z nedávnych článkov, v ktorom sa starostovia malých obcí v Rožňavskom a Revúckom okrese sťažovali, že radi by už v dedinách kdečo opravili a vynovili, ale rozpočet im na to nestačí a keď chcú peniaze z fondov, napriek poslaným projektom im nič nevyjde. A potom sa objavila obec v Revúckom okrese s niečo vyše 500 obyvateľmi, do ktorej za štyri roky prišlo 50 miliónov korún. Že ako? Práve tak, ako mohli prísť aj do iných obcí. Z fondov. Stačili kvalitné projekty a klasické 5-percentné spolufinancovanie a ľudia tam už majú nové cesty, kanalizáciu, zakrytú športovú plochu (ako radi by ju niektorí starostovia mali, hoci aj nezakrytú), majú aj relaxačnú zónu, hoci ju sčasti zdevastovali vandali, zrekonštruovalo sa verejné osvetlenie a dokonca tam nainštalovali aj dve linky a vysielače na internet. No, starostov, ktorí sa úprimne snažia, ale zatiaľ bezúspešne, musí z toho "rozhodiť". Ich úspešnejší kolega radí len vydržať, pripravovať si priebežne aspoň návrhy projektov a potom rýchlo zareagovať na výzvy, projekty dokončiť a poslať.
No a potom nasleduje krok, o ktorom starostovia, ktorí nejaké peniaze na projekty získali, nie veľmi radi hovoria. Hoci nie všetci získali peniaze prihováraním sa na rôznych miestach, niektorí hrdinsky priznávajú, že tu pomôže len lobing. Ťažko aj uveriť, že nie. Už v minulom volebnom období bolo pravidlom, že kto bol čo i len trochu sčítanejší, na pravých miestach si našiel také kontakty, ktoré sa zišli v pravý čas. Napríklad aj pri vybavovaní peňazí na projekty. Na tie väčšie určite. Vedelo sa, že kto nemá za sebou niekoho, kto zaňho lobuje v Bratislave, ťažko sa dostane do pozornosti. Raz mi ktosi z vládnej delegácie pri návšteve obcí v Rožňavskom okrese povedal: "čo sa čudujete, že tu nič nemáte a že sa nič nedeje, keď v Bratislave nemáte nikoho? Aké máte strannícke zloženie v zastupiteľstvách? Máte prevahu Maďarov? Národniarov? Házetdéesákov, či SDKÚ?". To bolo obdobie, keď zastupiteľstvá neboli ani ľavé, ani pravé a pravdepodobne preto, lebo ľudia naivne verili, že nie strannícki nominanti a príslušnosť k strane pomôže, ale ich poctivá práca a snaha ich dovedie k peniazom pre obce. V normálnej spoločnosti by to aj tak malo byť. Ale zažívame praktiky veľmi podobné časom komunizmu, aj tam mal len ten, kto bol v správnej strane, hoci bola len jedna. Na druhej strane, aj v minulom volebnom období sa využívali kontakty a v maďarsky hovoriacich dedinách si často podávali kľučky politici z esemká. A kdečo sa povybavovalo. Len sa to robilo menej okázalo. Stále platí, že kto je šikovnejší, ten berie...
(ela)
Autor: Akú vodu pijeme?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer