rozbité škrapy (vápencové útvary, vystupujúce z podzemia na povrch - pozn. red.), vypálené časti v najkrajšej časti Silickej planiny, vyrúbané kroviny a stromy. Upozornil na to ochranca prírody a jaskyniar Jaroslav Stankovič. Prípadom sa zaoberajú už aj na Správe Národného parku Slovenský kras v Brzotíne aj na Obvodnom úrade životného prostredia v Rožňave.
Rekultiváciu organizovalo Družstvo Silická planina so sídlom v Silici v okrese Rožňava. Jeho predseda Dionýz Mezei úmyselné poškodenie prírody odmieta a zároveň priznáva: "Snažili sme sa dodržať podmienky rekultivácie vzhľadom na prostredie, v ktorom sme sa nachádzali. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Ja hovorím, že kto niečo robí, aj chybu urobí. A keď sme pochybili, budeme za to aj platiť".
Už pred niekoľkými dňami totiž riaditeľ Správy Národného parku Slovenský kras Ján Kilik (na snímke) upozornil, že družstvo dostane za nedodržanie podmienok a spôsobenie škôd sankciu. Pasienky na planine, na území veľkom asi 40 hektárov, nečistili poľnohospodári sami.
"Nemali sme ťažké stroje, s ktorými bolo potrebné pri rekultivácii pracovať, tak sme si na to objednali firmu. Zaplatili sme jej vyše 249-tisíc korún. Môj zástupca im ukazoval škrapy, upozorňovali sme ich, že tam s ťažkými strojmi nemôžu prechádzať. Rekultivovalo sa v čase, keď tam bol ešte sneh. Firma potom tvrdila, že ich stroj dostal na snehu šmyk, dostal sa medzi škrapy a tak ich vlastne rozbil," vysvetľuje D. Mezei.
Keďže je územie pre stroje len ťažko dostupné, väčšinu práce vykonávali ľudia najatí družstvom ručne. Vyčistili viac než 28 hektárov. To, čo vyrúbali, vypaľovali. A to je ďalšia činnosť, ktorú ochranári poľnohospodárom vytýkali. Vraj im dali na vedomie, že potrebujú výnimku, keďže na území Národného parku Slovenský kras je vypaľovanie prísne zakázané, ale poľnohospodári ju nemali. "Na vypaľovanie zbytkov po čistení sme mali povolenie rozhodnutím od hasičov. Vraj trebalo aj výnimku od krajského úradu, ale to napísané v rozhodnutí od Obvodného úradu životného prostredia nebolo. To, že treba povolenie od hasičov, totiž bývavalo v rozhodnutí od úradu v minulosti, tak sme to automaticky pýtali aj teraz. Ale o výnimke sa tam nepísalo," bráni sa D. Mezei. So súhlasom hasičov teda poľnohospodári vypálili, čo z planiny odstránili. Ale bránia sa tvrdeniu, že vypaľovali bezhlavo a domnievajú sa, že za "národným športom", akým sa vypaľovanie stalo najmä na Silickej planine, stojí niekto iný.
"Keď sa skončili všetky práce, náš kolega robil na mieste kontrolu. Zameral sa najmä na plochy, kde sa vypaľovali zvyšky po rekultivácii, aby tam ešte niečo netlelo. Prišiel späť s tým, že je všetko poriadku a o deň, či dva sme sa dozvedeli, že tam horelo. Na ďalší deň znovu, ale asi o kilometer ďalej," dodáva predseda družstva. Zároveň tlmočí slová kolegov, ktorí, ako hovoria, sa na Silici a v blízkosti planiny narodili a "keď niekto skutočne má rád Silickú planinu, tak sme to my. My ju ničiť určite nebudeme".
J. Kilik pre náš denník povedal, že príroda sa s následkami hrubého spôsobu rekultivácie vyrovná časom sama. Ale uistil, že v budúcnosti sa už nemôže stať, aby niekto v národnom parku pravidlá dodržiaval a iný nie.
Prečo sa musí rekultivovať
Čistenie pasienkov prebiehalo kedysi pravidelne. "Vďaka tomu, že naši predkovia sa tomu venovali pravidelne, máme na Silickej planine asi 60 až 70 druhov rastlín. Keby sme nečistili ani my, rastliny by neboli, zarástlo by to. Okrem toho, keď chceme, aby bolo kde náš dobytok pásť, musíme sa o pastviny starať," povedal D. Mezei. Družstvo Silická planina má v súčasnosti podľa jeho predsedu 960 oviec, 140 kráv a 210 kusov mladého dobytka. Čistenie pastvín je povinnosťou družstiev, ktoré na nich hospodária. To, či subjekty rekultivovali, alebo nie, kontrolujú úrady dokonca prostredníctvom leteckých snímok. V prípade, že družstvá nerekultivujú, môžu prísť o dotáciu.
(ela)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
