tom porota medzinárodnej súťaže Majstrovstvá sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek, ktoré sa už po trinásty raz konajú v obci Turecká. Pani Stríčeková sa ani po svojej sedemdesiatke nemieni tejto záľuby vzdať a o dva týždne sa chystá opäť reprezentovať mesto Tornaľa. Na svojom konte má doposiaľ niekoľko víťazných pohárov zo slovenských súťaží a tretie miesto vo svetovom zápolení.
Čiperná dáma, ktorej by nik nehádal, že prekročila sedemdesiatku, dá svojím postojom k životu zabrať aj oveľa nižším ročníkom. Stále varí, upratuje, angažuje sa v klube dôchodcov a nevynechá ani záhradníčenie. Svojou vášňou k vareniu halušiek nakazila aj niektorých ďalších členov svojej rodiny. "Naše družstvo je štvorčlenné a volá sa Slovenka. lebo vždy varím v slovenskom kroji. Okrem mňa, vedúcej, varia a hlavne jedia môj syn Ľubomír, vnuk Vladimír a vnučka Magdalénka. Keď niektorý z nich nemôže pre pracovné povinnosti ísť na súťaž, vymením ho za iného člena rodiny, alebo aj za cudzieho. Hlavne, nech má halušky rád," vysvetľuje pani Margita.
To, že všetci súťažiaci musia mať halušky v láske, nie je nezmyselná podmienka. Pre partie haluškárov totiž doslova platí: Čo si kto navarí, to si aj zje. A zjesť treba podľa M. Stríčekovej 3,5 kilogramu navarených halušiek v čo najkratšom čase. "Porota hodnotí všetko. Chuť, vzhľad, ľahkosť i mäkkosť halušiek. Boduje to, ako sme oblečení, upravení, aký je na stole počas varenia poriadok, a hlavne, či sme si pri rajbaní zemiakov nepodreli prsty. Nám sa to ešte chvalabohu nestalo," teší sa.
Prítomnosť mužov v družstve má okrem samotného jedenia halušiek aj iný dôvod. "Chlapi musia narúbať drevo a podkladať do kotla. Všetko musí fungovať ako hodinky," povedala.
Na súťažiach, ktorých sa zúčastňujú rivali z ôsmich krajín sveta, sa varia len klasické bryndzové halušky. Keď bola pani Stríčeková malá, doma varili aj kapustové či tvarohové halušky. "Vyrástla som na nich. Varievali sme ich s mamkou každé ráno. To bol základ každodenného jedla na raňajky. Jedli sme ich preto, lebo boli sýte a dali človeku silu na celodennú lopotu. Jedol sa občas aj chlieb, ale málo".
Vo vitríne tejto skvelej haluškárky tróni sedem zlatých pohárov za rôzne miesta na stupňoch víťazov i zlatá misa za najlepšie halušky súťaže. "Musia byť najlepšie, mäkučké, hladké, aby sa nám dole hrdlom rýchlo šmýkali a 'poňamkali' sme ich ako prví," dodala so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
