5. jún - Svetový deň životného prostrediaDennodenne sme svedkami znehodnocovania životného prostredia, alebo sa, v horšom prípade, na jeho
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
5. jún - Svetový deň životného prostredia
Dennodenne sme svedkami znehodnocovania životného prostredia, alebo sa, v horšom prípade, na jeho znehodnocovaní priamo podieľame. V obciach, na chodníkoch a cestách, dominujú pohádzané obaly z keksíkov, cukríkov a iných potravín, rôzne papiere ako napríklad reklamné letáky, PET fľaše, jednoducho odpad najrôznejšieho druhu. Okolie obce sa zase "hrdí" množstvom "divokých" skládok odpadu - smetísk. Nielenže je tu vysoké riziko vzniku úrazov, najmä u detí, z porozbíjaného skla, ostrých hrán plechových predmetov a podobne, ale zvyšky potravy priťahujú hlodavce, ktoré môžu byť nositeľmi pôvodcov infekčných ochorení, s následným možným vznikom epidémie.
Jednoducho, človek je barbar. Chce stále viac a viac, bez ohľadu na následky. Hromadne vyrubuje lesy - darcov kyslíka. Znečisťuje vodu svojimi vlastnými splaškovými odpadovými vodami, respektíve ropnými látkami, ako sú napríklad benzín, motorové oleje a rôzne iné mazadlá, náterové hmoty a rozpúšťadlá. Tieto látky vsiaknu do zeme, znehodnotia podzemné vody, ktoré napájajú pramene a studne a človek sa tak sám pripravuje o zdroje pitnej vody a potravu. Vypúšťame do ovzdušia rôzne škodlivé látky neuvedomujúc si, že všetko čo vypustíme zase naspäť vdýchneme my sami. Nestojí za povšimnutie, že naši dávni predkovia nepoznali ani smog, ani ozónové diery? Koniec koncov nemusíme chodiť ďaleko. Stačí sa prejsť po okolí s otvorenými očami. Jarčeky vykopané v obciach pozdĺž ciest, by mali slúžiť len na odvádzanie dažďovej vody. Koľko rodinných domov si však do nich vyústilo priamo svoju kanalizáciu, alebo takzvaný trativod, dodatočne vybudovaný zo zaručene "nepriepustnej" žumpy? Človek je sám strojcom svojho osudu. Svedčí o tom v posledných desaťročiach neustále narastajúci počet úmrtí na civilizačné ochorenia, srdcovocievne a nádorové ochorenia a s tým súvisiace ich umiestnenie na prvých dvoch miestach rebríčka príčin úmrtí. Čo je však alarmujúce, znižuje sa veková hranica. Lekárov už dnes neprekvapuje výskyt infarktu u osôb mladších ako 40 rokov a nádorových ochorení už v detskom veku. Zastavme sa na chvíľu aspoň v tento deň, Svetový deň životného prostredia, a porozmýšľajme, ako sami seba zabíjame. Ešte nie je neskoro! Ešte sa dá veľa zachrániť! Keď už nie pre nás, tak aspoň pre naše deti.