uvedomuje to obrovské riziko. Zdôvodňujúc, že chcel len zachovať prácu a tradičnú výrobu. Napriek týmto ušľachtilým pohnútkam, to aj tak vyzerá ako číre šialenstvo.
Neviem si predstaviť, ako bude samospráva cez vlastnú firmu prevádzkovať a riadiť textilku, ak to nedokázal privátny kapitál. Skúste si predstaviť, že by niečo podobné robila 1. Rožňavská, ktorá o zisku ani nehovorí a za mega úspech považuje znižovanie straty. Takáto komunálna firma má to šťastie, že nepôsobí v trhových podmienkach, ale v skleníku samosprávy, ináč by už dávno umrela.
Výroba textilu nie je o boľševickom bratríčkovaní, ale o tvrdom biznise. To nie je zber smetia, či strihanie trávy. Ázijskej konkurencii dokáže vzdorovať ten, kto vyrába zložitejšie veci, vie dodržať kvalitu a je schopný rýchlo reagovať na vrtochy módy a odberateľov. Ozeta v Tornali v takejto pozícii nebola. Ak by bola takou vitálnou rybkou, žraloci z Penty by si na nej ináč pochutnali a určite by ju nenechali plávať. Navyše tak urobili na poslednú chvíľu, aby nemuseli prepusteným platiť dvojnásobok odstupného, ako to káže od septembra novela zákonníka práce.
Ak toto Ladislav Dubovský vie a napriek tomu do toho išiel, potom tu musí byť ešte niečo, čo sa dá vytušiť len medzi riadkami. A to, že sa bezhlavo spolieha na pomoc štátu. Je celkom možné, že mu táto kvázi socialistická vláda daruje peniaze daňovníkov. V naivnej viere, že mesto bude lepší hospodár, ako súkromník. Sedliacky rozum sa tomu bráni uveriť a hovorí, že takáto hra nemôže vyjsť. Mestské financie čaká rozvrat a primátora politická smrť. Ak to primátorovi ale predsa len vyjde, tak za tým bude musieť byť, ako sa v týchto končinách vravieva: " poriadne veľká kuleha"!
Autor: ela
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
