Bystrica, OZ Rožňava Arpáda Kavečankyho padlo za obeť kalamitám, medzi ktoré sa ráta aj kalamita lykožrúta, len u nich viac ako 87 percent celkového objemu ťažby dreva. Rožňavský okres má viacero oblastí, ktoré pomaly ale iste prichádzajú o smrekové porasty. Ubúda ich na Silickej planine, v okolí Hankovej, Rejdovej, Čiernej Lehoty, v Mestských lesoch Dobšiná i v Betliari. Práve lesy nad Betliarom sú najviac napadnuté škodcami. Lesníci v tejto lokalite odskúšali nový prostriedok, ktorý neškodí prírode a stromom by mal pomôcť.
"Výsledky, či nový postrek zabral alebo nie, budú známe neskôr. Musí najprv prebehnúť vývojové štádium lykožrúta, na základe ktorého zistíme, či odolali, alebo vyhynuli. Myslím si, že ak bude teplá jeseň a lykožrút nevyletí, pôjde o úspešný pokus. Istotu však získame až na nasledujúcu jar," vysvetlil A. Kavečenky.
Podľa jeho slov zodpovednosť za daný stav nesie niekoľko faktorov. Okrem počasia, ktoré pripravilo škodcom doslova živnú pôdu, môže za rozmach aj hygiena porastov. "Chránené územia v piatom stupni ochrany, ktorých je v Rožňavskom okrese dosť, nedovoľujú zo zákona ťažiť. Ak vznikne ohnisko tam, je len otázkou času, kedy sa lykožrút rozmnoží. Malé lesné spoločenstvá a urbariáty nemajú prostriedky na to, aby so škodcami bojovali. Aj od nich sa potom šíri epidemický prenos na ostatné okolité lesné porasty," hovorí A. Kavečanky.
Za pravdu mu dáva aj prednosta Obvodného lesného úradu v Rožňave Ivo Štyvar. "Likvidovať nákazu je pre mnohých finančne neúnosné, hoci sa snažia, lebo ide v prvom rade o ich majetok. Zákon o lesoch sa však musí dodržiavať a ak sa tak nedeje, môžeme uložiť subjektu pokutu," hovorí I. Štyvar. V zákone sa totiž jednoznačne hovorí o tom, že každý vlastník lesa musí prednostne spracovať kalamitu, či už lykožrútovú, veternú, alebo snehovú.
"Vykonávame kontroly v teréne, sledujeme, či vlastníci dodržiavajú zákon. Udelilo sa aj zopár pokút, no väčšina pokutovaných sa odvolala a niektoré záležitosti skončili aj na súde. Samozrejme, ide o výnimočné prípady, kedy si les prenajme subjekt, ktorý chce len zarábať, no nestará sa oň," vysvetlil I. Štyvar.
Rovnako ako A. Kavečenky, aj on dosť vytýka zákonu v oblasti ochrany prírody tvrdosť. "Ochrana sa na vec nepozerá triezvo. V chránených oblastiach, ako napríklad Zádielska dolina, bolo obrovské ohnisko lykožrúta. Zo smrečín tam neostalo takmer nič. Odtiaľ sa lykožrút rozmnožil do celého okresu. To predsa tiež nie je riešenie, nezasahovať," hovorí I. Štyvar.
Podľa jeho slov padne v prípade Rožňavského okresu za obeť lykožrúta až 200-tisíc kubíkov celkovej ročnej ťažby kalamitného dreva. Do konca roka 2007 musia lesníci spracovať dokopy 37 801 kubíkov kôrovcovej kalamity.
Pokuty
Pokuty vlastníkom lesov za nedodržanie zákona v prípade ťažby kalamitného dreva, ktoré treba spracovať do 6 mesiacoch, sa pohybujú od 5-tisíc korún do výšky 3 miliónov. Najvyššia pokuta, ktorá však bola v tomto smere na Slovensku udelená, je 500-tisíc korún. Úrady ich však udeľujú len v nevyhnutných prípadoch. Keďže ide o súkromný majetok, snažia sa vlastníkom pomôcť po odbornej stránke.
Čo je to lykožrút
Lykožrút smrekový je hnedočierny lesklý chrobák, ktorý žije vo všetkých smrekových lesoch. Zavrtáva sa pod kôru stromov a on, aj jeho larvy sa živia lykom. Narušuje životne dôležité‚ vodivé pletivo stromu, ktorý potom vysychá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
