štátom. Riaditeľka úradu práce prijala stredoškoláčku a o niekoľko mesiacov neskôr prepustila iných stredoškolákov. Tí, samozrejme, neboli z rodiny. Ak už toto nezaváňa klientelizmom najhrubšieho zrna, tak potom na Slovensku klientelizmus ani existovať nemôže. Nečudujme sa, že sa hovorí o krivde a neprávosti. Riaditeľka svoje konanie obhajuje tým, že musela zabezpečiť funkčnosť úradu, pretože toto pracovné miesto nebolo obsadené. Prečo však postavila fungovanie úradu na svojej nezaučenej, veci neznalej dcére a neponúkla voľné miesto ľuďom, ktorí tam pracovali roky, už jasné nie je. Na túto otázku totiž nedokázala odpovedať. Zmohla sa len na odpoveď protiotázkou adresovanou redaktorke: "Ste matkou, neurobili by ste to pre svoje deti tiež?" Uznávam, každá matka by mala pre svoje deti urobiť aj nemožné. Keď však takáto matka opustí prah domova a vstúpi na úradnú pôdu, ktorej šéfuje, prestáva byť matkou a stáva sa osobou verejnou, platenou z daní nás všetkých.

Lenže táto matka nie je len matkou, ale aj sestrou. Na miestnom úrade práce to už začína vyzerať ako v jednej veľkej šťastnej rodine. Veľká sestra totiž prehodnotila dodávateľskú zmluvu na upratovanie úradu a podľa platných hospodárskych zásad vybrala novú firmu. Tá upratuje za lacnejší peniaz. Všetko v poriadku ... Až na to, že majiteľom a inkasantom štátnych peňazí novej upratovacej firmy je riaditeľkin brat. Suma, na základe ktorej vyhral dodávateľskú súťaž, je síce nižšia, no iba o šesť stoviek. Za korektnosť súťaže by zrejme jeden ruku do ohňa nepoložil... Z úradu sa šíri smrad. Nadriadení by mali okamžite začať s vetraním.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer