RENÁTA MAZURKOVÁ, reata.mazurkovakorzar.sk
Študentskou hymnou Gaudeamus Igitur sa v sobotu začali oslavy 145. výročia vzniku Prvého slovenského gymnázia v Revúcej, ktoré už dvadsať rokov nesie čestný názov Gymnázium Martina Kukučína a rovnako dlhý čas sídli v súčastnej budove. Pri tejto príležitosti sa tu zišlo viac ako šesťsto absolventov školy, ktorí v nej maturovali od roku 1951.
REVÚCA. Akciu, ktorá sa už od začiatku niesla vo výbornej atmosfére, sprevádzal nielen bohatý kultúrny program, ale aj výborná večera, hudba a zábava, ktorá priestory školy zmenila na obrovský žúr mnohých generácií, polnočná kapustnica a samozrejme lavíny spomienok, objatí a príbehov.
Z aktérov organizátori
Ten, kto sa v sobotu ocitol v budove gymnázia, mohol zapochybovať o tom, že veľkú šou, ktorá klapala ako dobré nastavené hodiny, pripravilo len samotné vedenie školy, pedagogický zbor a študenti. Títo všetci sa na jeden deň prevtelili do úlohy, čašníkov, kuchárov, hudobníkov, či ochotných uvádzačov. "Podobné stretnutie sme zorganizovali pred piatimi rokmi. Zábava bola taká dobrá, že sme si to museli zopakovať. Jednoducho si to od nás vyžiadali naši absolventi," povedal riaditeľ gymnázia Igor Baran.
Tešili sa
Vysoká účasť jeho slová len potvrdila a rozhovory s gymnazistami, ktorí maturovali napríklad v roku 1951, tiež. "Je to výborná akcia, veľmi som sa na ňu tešila. Bola som aj pred piatimi rokmi, nemohla som si ju nechať ujsť," povedala maturantka z roku 1951 Oľga Bokorová.
Triedne inventúry
Pri stoloch, ktoré boli rozostavené na chodbách celej školy, sa debatovalo a spomínalo. "Od nás chýbajú ôsmi. Tí sú už tam hore. Vieme to stopercentne, teraz sme robili triednu inventúru," zasmial sa jeden z účastníkov. Bývalí študenti školy sú dnes roztrúsení po celom Slovensku i v zahraničí. Sú pedagógmi na vysokých školách, úspešnými podnikateľmi i primátormi.
Tri generácie
Debatovať v družnom duchu sme našli absolventku babku, jej syna a aj vnuka. Všetci chodili na tú istú školu. Azda najkrajšie zaznelo vyjadrenie mladučkej dievčiny, ktorá na otázku, čo hovoríš na túto akciu, odpovedala: "Je to super. Pozrite, aj táto milá babička je vlastne moja spolužiačka. Maturovala len o čosi skôr," povedala s úsmevom.
Páni bratia
Peter, Tomáš a Karol Purtzovci majú nielen spoločné priezvisko, ale všetci traja bratia zmaturovali na rovnakom gymnáziu. Dnes sú z nich znalci v odbore stavebníctva, stavební inžinieri a majú za sebou aj časy primátorovania. Ich spolužiak Ľubomír Cais donedávna vyučoval na Technickej univerzite v Košiciach a sobotňajšie stretnutie bolo tým pravým orechovým pre týchto duchom stále mladých študákov. Dobré vínko a spomienky na spoločné vylomeniny i frajerky im v tento večer nik nemohol vziať.
Neprišli, napísali
"Na oslavách sa zúčastniť nemôžem, tlačí ma totiž 90 rokov života," poslala pozdrav Alžbeta Tomkuliaková, bývalá pedagogička. Nebola jediná, ktorá pozdravila svojich kolegov a študentov listom. Miroslav Ďurinda, ktorý maturoval v roku 1951, napísal: "Ak som aj zostarol, moje srdce sa pričasto v revúckych končinách potuluje."
Nostalgia
Altánky na dvore školy prichýlili tých, ktorí si potrebovali zaspomínať v intímnejšom kruhu. Oheň z faklí, mesiac i hudba privodili nejednej tvári aj slzy. Boli to však slzy radosti a ožitých spomienok. Noc sa ešte len začala a tak mohol každý, kto nabral odvahu, predviesť svoje tanečné kreácie na parkete. Do tanca hrala kapela, ktorú tvorili tiež študenti gymnázia. No a ladilo im to priam na jednotku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
