STELA KRAUSOVÁ, stela.krausovakorzar.sk

Mladá Rožňavčanka Lucia Gallíková bola šéfkou presscentra na nedávnom medzinárodnom festivale alternatívnych divadiel Tempus art 2007. Aj prostredníctvom nej sa do slovenských, ale aj zahraničných médií, dostávali správy o tom, čo sa v Rožňave chystá a ako to prebieha. Týždeň bola v bezprostrednom styku s našimi i zahraničnými hercami a s ich názorom na život v Rožňave a okolí. Pre mesto bol festival jedinečnou príležitosťou, ako si urobiť reklamu. Žiaľ, nie vždy sa dalo hovoriť o pozitívnej.

ROŽŇAVA. Lucia hovorí, že o úrovni festivalu sa medzi zahraničnými účinkujúcimi hovorilo len v superlatívoch. Rožňava vraj získala vďaka tohtoročnému nabitému programu a výbornej organizácii, pričom na všetkom sa podieľali členovia mestského divadla Actores, vynikajúce renomé. "Tempus Art je podľa mňa i podľa názorov mnohých hostí festivalom na európskej úrovni. Rožňava a jej obyvatelia by si to mali vážiť."

Po spievaní vreskot

Kým na umeleckej pôde si Rožňava a jej divadlo Actores urobilo tú najlepšiu reklamu, o úrovni miestnych služieb sa to vždy povedať nedalo. V Lucii narastá hnev, keď sa rozhovorí o situáciách, ktorých svedkami boli viacerí zahraniční i naši hostia. "Stalo sa, že členovia jedného z hosťujúcich divadiel, Teatro Tatro, spievali na chodbe Obchodno-kultúrneho centra, kde časť festivalu prebiehala. Nešlo o žiadne hulákanie, tí herci naozaj vedia spievať a okrem toho bola budova OKC miestom festivalu a nočných stretnutí, takže nešlo o nič nepovolené. Veľmi ma prekvapil výstup vrátnika, ktorý na nich verbálne zaútočil a zakázal im spievať. Nebolo to v jeho kompetencii a najmä to nebolo primerané, ani v danej situácii potrebné," tvrdí L. Gallíková, ktorá sa už zúčastnila mnohých medzinárodných festivalov a podujatí. V posledných rokoch Lucia žila v Bratislave, niekoľko mesiacov strávila v Paríži a momentálne žije a pracuje v Prahe a tak môže úroveň podobných podujatí porovnávať. Vzhľadom na prístup ľudí v službách priamo spätých s turistickým ruchom Rožňavu s ľútosťou nazýva "totalitným skanzenom".

Pamiatky a zle naladení sprievodcovia

Lucia hovorí, že mesto a jeho okolie má v turizme taký potenciál, že v prvej chvíli ani nevedela, kam skôr poslať na prehliadky zahraničných návštevníkov festivalu. "Máme tu toho veľa, takže som najprv váhala, čo vybrať. Ale mám panický, na predchádzajúcich skúsenostiach založený strach, že ak pôjdu hostia niekam sami, nedopadne to dobre." Napríklad zástupkyne mediálneho partnera z pražskej redakcie sa vrátili z prehliadky krásnohorského hradu nie práve nadšené. "Povedali mi, že sprievodkyňa asi nemala dobrú náladu, súdiac podľa jej správania. Z kaštieľa v Betliari sa zase vrátil znechutený jeden z porotcov festivalu. Počas prehliadky nazrel do miestnosti, ktorá nebola otvorená pre verejnosť. Vyslúžil si za to nepríjemný výstup sprievodkyne".

"Pomohla" aj pokazená kopírka

Ďalšiu zlú skúsenosť mala šéfka presscentra na mestskom úrade. Ten mal zabezpečovať rozmnožovanie bulletinov, ktoré na festivale denne vychádzali. "Raz nám skopírovali polovicu bulletinov nečitateľne, na druhý deň mi odkázali, že si máme priniesť vlastný papier, potom zas pokazili kópie tak, že zo strany chýbalo pol centimetra textu a recenzie boli nečitateľné. Napokon sa vo štvrtok kopírovacie zariadenie oficiálne pokazilo. To sú detaily, o ktorých návštevníci festivalu ani netušia, ale sú podstatné pri organizácii."

Keď sa to dá zadarmo, prečo to nejde za peniaze?

Lucia navštívila nejeden zahraničný festival, vie preto porovnávať, ako sa samosprávy a ľudia v usporiadateľských mestách usilujú o získanie dobrého mena. Návštevníci sa totiž k nim nemusia vracať len pre umenie, ale aj pre turistiku. V Rožňave sa o rozvoji turistického ruchu hovorí už toľko rokov, že to človek ani porátať nedokáže. Len s tou praktickou stránkou to, česť výnimkám, poľavuje. "Ešteže sa to na festivale hemžilo dobrovoľníkmi, ktorí meno mesta pre tentoraz zachránili. Pracovali sedem dní v kuse, 12 až 13 hodín denne, bez honoráru, pre lásku k divadlu, z pocitu spolupatričnosti s týmto krajom. Ak sa nájdu ľudia ochotní robiť veci zadarmo, prečo sa ešte stále tak ťažko hľadajú ľudia, ktorí by jednoducho robili svoju platenú prácu aspoň na priemernej úrovni? A nebavme sa zas o nízkych platoch, na celom svete sú milióny slabo platených ľudí a milióny dobrovoľníkov."

Turizmus nie je len hotel a reštika

Vari najviac skúseností s turistami ale aj poskytovateľmi služieb v Rožňave a v okolí majú pracovníci Turisticko-informačného centra v Rožňave. Aj oni prichádzali do pravidelného kontaktu s návštevníkmi festivalu a organizovali pre nich výlety do atrakcií v regióne.

Mladí sú lepší

Trvalo roky, kým si prevádzkovatelia hotelov a reštaurácií zvykli na to, ako sa správať k hosťom. "Tí, ktorí aktívne pracujú v cestovnom ruchu, vedia už presne, ako sa správať a čo od nich môžu turisti požadovať. Najmä mladšia generácia má evidentne lepší prístup. Ale turizmus sa týka celého komplexu služieb, nielen hotelov a reštaurácií. Preto by mal svoje správanie zvážiť každý, kto s ľuďmi pracuje," hovorí šéfka TIC Karin Kohuláková.

Sťažujte sa a riešte

Poukazuje na nedostatky nielen v chabej jazykovej zdatnosti ľudí, ktorí prichádzajú do styku s cudzincami, ale aj v správaní tých, ktorí ich stretávajú len okrajovo, na úradoch, na pošte, v taxíkoch... "Na sprievodcov v historických pamiatkach sme mali sťažnosti už aj v minulosti, najmä vlani toho bolo viac. Možno je chyba aj v tom, že veľa ľudí nad problémom len mávne rukou. Keď sa sťažnosti nebudú riešiť, nikam sa nepohneme." Ľudia, ktorí sa nevedia slušne správať či už k našincom, alebo k cudzím, by podľa K. Kuhulákovej nemali vôbec robiť v turistickom ruchu. "Ale lepší sa to. Verím, že tých nedostatkov bude menej, lebo máme čo ponúknuť v regióne. A dostávame sa na takú úroveň, že by sa už patrilo, aby si to aj ľudia, ktorí nepracujú priamo v cestovnom ruchu, uvedomili."

* * *

Na sprievodcu treba upozorniť

Pravdou sa ukázalo odporúčanie, že problémy treba riešiť hneď za horúca, pretože keď sme povedali o nemilých zážitkoch turistov riaditeľke Múzea Betliar, počula to prvýkrát. "Keby mi niekto o zlých skúsenostiach so sprievodkyňami či na hrade, alebo v kaštieli povedal okamžite, vedela by som na to hneď zareagovať a vyvodiť dôsledky. Každého sprievodcu, či je sezónny alebo nie, školíme a pripravujeme na to, ako sa správať k turistom. Na konci sezónny ich vyhodnocujeme. A keď viem o nedostatkoch, riešime ich," povedala Eva Lázárová.

Návod na to, ako upozorniť na sprievodcu, alebo na nespokojnosť so službami, je jednoduchý. "Stačí mi napísať mailom list, kde sťažovateľ opíše, čo konkrétne sa stalo a ja vyvodím dôsledky."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer