O tom, že alkohol je stále spoločensky najtolerovanejšou drogou, svedčia aj počty barov, krčiem a iných pohostinských zariadení v mestách a obciach.
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
V 13-tisícovej Revúcej ich majú obyvatelia k dispozícii 26 a v Rožňave, ktorá má takmer 20-tisíc obyvateľov, je tento počet ešte vyšší. Vypiť si obľúbené pivo môžu Rožňavčania v 56 zariadeniach.
ROŽŇAVA/REVÚCA. Colné riaditeľstvo v Košiciach, ktoré je inštitúciou s najlepším prehľadom o tom, ako sa točí alkohol, registruje k dnešnému dňu v oboch okresoch 470 subjektov, ktoré ho ponúkajú. V spomínaných mestách sa miera nezamestnanosti stále pohybuje na úrovni 20 percent. Dokopy tu žije 32-tisíc obyvateľov. Z nich je vo veku od 15 do 54 rokov, čiže v produktívnom veku keď zarábajú, necelých 22-tisíc ľudí.
V dedine, či už veľkej, alebo menšej, spravidla nechýbajú tri základné inštitúcie. Obecný úrad, kostol a krčma. Posledne spomínané zariadenie sa nenachádza len vo výnimočných prípadoch v dedinách, kde je menej než 100 obyvateľov a väčšina z nich je v dôchodkovom veku. "U nás sa otvára krčma len po tom, čo sa zatvoria vedľajšie potraviny. Čiže o tretej poobede," hovoria obyvatelia obce Rochovce.
Nalejú aj v zelovoci
Čo štatisticky "nevykryjú" dedinky bez krčiem, nahradia obce, kde sa nalieva nielen tam. "U nás sa dá napiť všade. V šenku, v potravinách a aj v zelovoci vám nalejú bez problémov. Len to netreba povedať nahlas, aby neprišla kontrola," hovorí obyvateľ Betliara.
Colné riaditeľstvo v Košiciach, pod správu ktorého spadá okres Rožňava i Revúca, eviduje k dnešnému dňu 470 subjektov, ktoré predávajú alkohol. Oba okresy dokopy majú 106 obcí a miest. V prepočte by teda by vychádzalo na jednu obec asi 4,43 zariadenia, kde sa otáča alkohol. Podľa údajov z mestských úradov, ktoré evidujú vznik a zánik pohostinských zariadení, sa ich počet udržiava na rovnakej úrovni a k zníženiu dochádza len mierne. "Znížil sa počet pohostinských zariadení na Námestí baníkov. Za posledných niekoľko rokov ich ukončilo činnosť asi 6 až 8. Na druhej strane, na sídlisku Juh v Rožňave je v jednej jeho časti, v okruhu 100 metrov, asi desať pohostinstiev a kaviarní," vyratúva Zuzana Mazanová z Mestského úradu v Rožňave. Úrady nemôžu nijakým spôsobom obmedzovať vznik týchto zariadení. Podnikatelia k nim prídu len nahlásiť otváracie hodiny.
Majiteľ pohostinstva v Rožňave Tomáš Rusňák na margo zárobku hovorí, že je to na zlatej strednej ceste. "Nie je toho ani veľa a ani málo. Vyžiť sa dá," povedal. Stálu klientelu jeho podniku tvoria ľudia vo veku od 18 do 40 rokov. "Chodia aj mladší, tí však väčšinou posedávajú celý večer pri kofole a z toho tržba nerastie," hovorí T. Rusňák.
Zabrániť, aby do krčiem chodievali aj mladšie vekové kategórie, je problém. Ani pravidelné kontroly mesta, mestskej polície a štátnej polície nedostali z krčiem deti vo veku 12 až 13 rokov. V niektorých podnikoch s hudobnou produkciou dokonca tvoria drvivú časť klientely.
Autor: zur
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer