ľadovej jaskyni.
BETLIAR. Na 12. ročník Hubertovej jazdy prišlo v sobotu do areálu betliarskeho kaštieľa len niečo vyše 30 jazdcov. Nie je jasné, prečo napokon neprišli, ale jeden z nich utrúsil, že dôvodom môže by zmena v organizácii. A tá sa týkala takzvaného súdu, ktorý jazdci medzi sebou vynášajú po skončení každej akcie.
Súd bol verejný
Tresty sú za všetko, ešte aj za zlý pohľad a platí sa zvyčajne fľašami s alkoholom. Samozrejme, súd býva vyvrcholením každej Hubertovej jazdy, stretnutia a zábava sú komornejšie. V Betliari sa v minulosti uskutočňoval v tamojšom kultúrnom dome. Tentokrát však organizátori pristúpili k súdu na verejnosti, pred vchodom do kaštieľa, a to podľa jedného z nich mohlo jazdcov od zábavy odradiť. Na druhej strane, návštevníci mohli na vlastné oči vidieť, za čo a aké tresty sa v rámci zábavy jazdcom udeľujú.
Hľadali líščí chvost
Aj ľudí prišlo do areálu kaštieľa akosi pomenej. Odrádzal ich silný a chladný vietor. Ďalšou zmenou bolo takzvané Halali, v ktorom zvykli jazdci súťažiť o to, kto strhne líščí chvost z konára stromu. Samozrejme, z konského sedla. Teraz chvost hľadali po parku, zastrčený pri koreňoch stromov. Kto ho našiel, ten bol víťazom. Stal sa ním Ján Fabián z Ranča pod Ostrou skalou.
Súdia hlava, nehlava
Mastrom, teda tým, kto počas celej akcie vedie húf jazdcov a je na jeho čele, bol už po jedenástykrát Miroslav Líner z Rožňavy.
"Jedenkrát som mastrom nebol. Ale ja som založil ten hubertus a vyhradil som si právo byť mastrom až do smrti," prezradil M. Líner. Zážitkov má neúrekom. "Jazdci sa musia riadiť mnou. Keď nedovolím, nemôžu fajčiť, predbehnúť ma, zosadnúť z koňa...," vyratúva. "Kto sa proti tomu všetkému prehreší, večer pri súde za to zaplatí. Vínom, alebo dačím iným. My súdime hlava, nehlava. Za nepekný pohľad, keď niekto stratí čiapku, bičík...".
Jedine master sa tomu všetkému vyhne. A to aj tedy, keď´ spadne z koňa. "Jasné že som spadol. Zlé jazyky hovoria, že som mal vypité. Ale stalo sa to tak, že moja kobyla skočila na prekážku a odskočila. A spadol som, to bolo pred dvomi rokmi. Ale tri dni predtým kobyla narazila do prekážky, spadli sme obaja a kobyla ma pribuchla. Ostala mi jazva po šití obočia". M. Líner vtedy v roli mastra jazdil s ružovými okuliarmi, aby ranu nebolo vidieť. "Kto na koňa sadne, musí vedieť, že z neho môže aj spadnúť. A to je tak ľahké...," hovorí o jednom z pravidiel.
Základom Hubertovej jazdy je podľa M. Línera "pánska jazda, fajnová, s prehliadkou koní, preskočiť si potôčik a zabaviť sa".
STELA KRAUSOVÁ
stela.krausovakorzar.sk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
