ktorý ho spolu s ďalšími šiestimi obvinenými prepustil z väzby v sobotu 10. novembra.
Marčok sa na rozdiel od svojich spoločníkov dostal na slobodu už 24. októbra. Podľa agentúry ČTK sa tak stalo pre pochybenie Krajského súdu v Banskej Bystrici. Rozhodnutie, týkajúce sa Marčoka, aplikoval okresný súd aj na Rožňavčana Romana W.
ROŽŇAVA. Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra tohto roku rozhodol, že Krajský súd v Banskej Bystrici porušil základné právo obvineného na osobnú slobodu tým, že predĺžil lehotu väzby v prípravnom konaní. Marčok sa prostredníctvom svojho advokáta odvolal a Ústavný súd mu dal za pravdu. Toto rozhodnutie predchádzalo aj prepusteniu ďalších členov skupiny, medzi ktorými je podľa nášho zdroja z polície aj Roman W. z Rožňavy.
Podľa vyjadrenia hovorkyne Okresného súdu (OS) v Banskej Bystrici Silvie Rúfusovej, "OS v Banskej Bystrici skonštatoval, že aj v prípade siedmich prepustených je potrebné aplikovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúci sa prepustenia Tomáša M.". Hovorkyňa odmietla poskytnúť mená všetkých prepustených s odôvodnením, že "konanie nie je právoplatne skončené, platí prezumpcia neviny a preto mená nebudeme zverejňovať".
Najväčšia akcia v histórii
Roman W. sa za mreže v Banskej Bystrici dostal po policajnej akcii Eso v júni 2006. Policajti ho vtedy identifikovali ako "variča" pervitínu skupiny výrobcov a dílerov drog. Tie varil na chate v blízkosti Rožňavy. Spolu s ním zadržali aj spomínaného hlavného obvineného, údajného šéfa stredoslovenského gangu drogových dílerov T. Marčoka a ďalších piatich mužov i jednu ženu. Pri domových prehliadkach v deň volieb, teda 17. júna 2006, sa našlo takmer 25-tisíc dávok pervitínu a efedrín, z ktorého sa dalo vyrobiť 900-tisíc dávok pervitínu v hodnote takmer pol miliardy korún. Podľa hovorcu prezídia PZ Martina Korcha šlo z hľadiska množstva drog o najväčšiu akciu v histórii slovenskej polície.
Musia chodiť na súd
Termín hlavného prejednávania s obžalovanými je určený na 27. novembra. Podľa S. Rúfusovej prepustení uviedli adresy pre doručenie pošty a prisľúbili sa riadne zúčastňovať pojednávaní. V prípade nedostavovania sa na pojednávania a nepreberania pošty na adresách, ktoré uviedli, je možné ich opätovne vzatie do väzby.
V prípade uznania viny hrozí obvineným trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov.
Autor: gdk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer