nevidia, že im svieti červená, tak na mňa čumia, ako teľatá na nové vráta a idú ďalej. V neprehľadnej zákrute, do ktorej vidno tak na pätnásť metrov, som sa nedávno skoro zrazil s osobákom. On cúval. Alebo v obci stála v strede obojsmernej cesty dodávka. Nevedel som, z ktorej strany ju obísť. Za jej volantom sedela žena a kľudne telefonovala. Raz skoro ráno, ešte za tmy, som predbiehal. Zrazu sa mi zazdalo, že oproti mne sa rúti akási silueta. V poslednej chvíli som sa zaradil. Bola to neosvetlená a plne obsadená lada.

Vždy po takýchto príhodách premýšľam, čo sú to za ľudia. Sú to samovrahovia? Sociálni tupci, blázni? Ľahostajní, ktorým na ničom nezáleží. Alebo celkom bežné osoby, ktoré pod tlakom doby zabudli, kto sú. Prečo im chýba štipka empatie a pochopenia súvislostí? Nepremýšľajú nad dosahmi svojich neuvážených činov? Či sú jednoducho tak hlúpi a zameraní len na seba, že im vôbec nedôjde, čo môžu spôsobiť. Nedivím sa preto, ak človeka zrazí auto a druhé s opitým vodičom mu pomôže na onen svet. Rýchly život, rýchle umieranie. Správy sú denne plné podobných masakrov. Zdá sa však, že čím ich je viac, tým menej majú odstrašujúci účinok. Ich preventívny efekt bol už totiž dávno vyčerpaný. Kto sa po dlhšom čase vráti domov zo západnej Európy, je zo situácie na zlých a dopravou preťažených slovenských cestách zhrozený. Nárast chrapúňstva a agresivity je šokujúci. Nielen v politike sa tu dejú čudné veci. Na rozdiel od nej ale ide na cestách každý deň o život.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer