pobehajú celý byť. Tak isto ich nenapadne chrániť pred farbou to, čo nemá byť zamaľované a tak je aj v nočnom stolíku.

Napriek tomu ste radi, že urobili, čo ste po nich chceli. Zasvinili síce celú domácnosť, robotu tiež neurobili bohvieako kvalitne, v duchu hromžíte, ale zaplatíte. A v tom je celá finta. V nenáročnosti. V tom, že málokto má guráž im vytknúť, čo sa mu nepáči.

Keby deviati z desiatich takýchto remeselníkov vyhodili, nezaplatili im, alebo z ceny strhli náklady za upratovanie navyše, začali by sa správať inak. Tak, ako keby maľovali vo vlastnej domácnosti. Verte, že takí remeselníci sú. Možno inde, lebo v Rožňave sme si ich ešte nevychovali.

Tento príklad mi zišiel na um v súvislosti s naťahovačkami okolo stavby malého rožňavského auparku na Juhu. Do mesta sme si pustili práve takýchto remeselníkov. Ešte ani poriadne nezačali stavať a už zabrýzgali, čo sa dalo. Každý sa pýta, čo vlastne robia? Čo tam bude? Nik nevie. O stavenisku chýbajú základné údaje. Mlčí aj radnica, lebo to vyzerá na poriadnu partizánčinu a až po protestoch údajnú stavbu bez povolenia zastavuje.

Ak sem prišiel nejaký investor, ešte to neznamená, že máme hrať hluchých i slepých a prehliadať porušovanie pravidiel. Keby v tom nevidel biznis, tak tu nestavia. Reči, že odíde, sú plané vyhrážky. A keby aj, tak príde iný. Je to ako s tými remeselníkmi vo vlastnom byte, ktorí si myslia, že sú nenahraditeľní. Možno sa to tak na prvý pohľad javí, ale nie je to pravda. Závisí to totiž od náročnosti postoja a prostredia.

Autor: Rožňavský Aupark

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer