blízkeho či zamestnania a tak podobne. Nik nepovedal, že sa bojí hlúposti. Obyčajnej ľudskej hlúposti. Čo ma dosť zarazilo, lebo práve táto bežná vlastnosť je veľmi často zdrojom vyššie spomínaných strachov.
Priznám sa, že ja mám najväčší strach práve z hlúposti. Z jej nevypočítateľných, nekonečných a neporaziteľných foriem. Mám strach z hlupákov na tých najvyšších i najnižších postoch. Z blbcov v rôznych funkciách i profesiách. Mám strach z hlúposti priamočiarej, vyrážajúcej dych. No ešte viac z tej rafinovanej, ktorá sa niekedy maskuje v habite zdanlivej múdrosti, akou nás opíjajú médiá. Z bulvárnej tlače, televízií a internetu sa valia gigabajty hlúpostí, predávané ako nevyhnutná súčasť života. Hlúposť je všade, niet jej vyhnutia a je ňou prerastená celá spoločnosť.
Najväčší strach mám ale z neznámych agresívnych ľudí, od ktorých hrozia fyzické dôsledky ich nezvládnutej hlúposti. To sú tí predátori, ktorých reakcie, na rozdiel od zvieracích, sa ani pri najlepšej vôli nedajú predpokladať. Dá sa predpokladať, že vás zabije niekto, komu odmietnete dať cigaretu? Alebo, že bude po vás strieľať vodič, na ktorého ste zatrúbili pre jeho neohľaduplnú jazdu? Či nebodaj sa dá predpokladať, že nemluvňa, ktoré vie len plakať, pre chvíľkový pocit ticha zmasakruje vlastný rodič? I pri najbujnejšej fantázii asi ťažko. Každodenný život je ale o opaku. Hlúposť vládne svetu a ja začínam mať pocit, že permanentný boj voči nej je jedinou skutočnou podmienkou prežitia. A toho sa najviac bojím.
Autor: Strach, hlúposť
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Rožňavy a gemerského regiónu nájdete na Korzári Gemer
